Ako ušetriť na archívnych poplatkoch 28 Sep 5:04 AM (24 days ago)

Milí bádatelia, istotne mnohí z Vás dôverne poznajú situáciu, ktorú popíšem na nasledujúcich riadkoch. Mám za sebou úvodnú fázu svojho výskumu. Od príbuzných som nazhromaždil všetky listiny, fotografie a príbehy o mojich predkoch. Túžba po poznaní ich osudov mi však vraví, že o nich chcem vedieť viac. 

Kedy sa vlastne sobášili moji starí rodičia? A čo ten dedov otec, o ktorom celý život počúvam – odkiaľ pochádzal? Dožil sa narodenia svojich vnúčat? Keď zistím, že otázok je priveľa, zatúžim nájsť konečne aj nejaké odpovede.

A tak naberám odvahu a s odhodlaním navštívim štátny archív, teda miesto, kde by mi mali pomôcť zodpovedať otázky o mojom pôvode. Po vstupe ma milá archivárka usádza k stolu a keďže obdobie narodenia prastarého otca spadá do obdobia tzv. štátnych matrík, ponúkne mi, že za poplatok môžem do týchto starobylých kníh nazrieť. 

Keďže chcem vyhľadať záznam o narodení prastarého otca i prastarej mamy, situácia sa komplikuje. Obaja totiž pochádzajú z inej obce, a zároveň index k matrike ukazuje v oboch prípadoch viacero možných kandidátov. Musím teda pri výskume nahliadnuť do štyroch matrík. Rátam, či mám vôbec pri sebe dosť peňazí, a to ešte zvažujem, koľko budem musieť zaplatiť, ak sa rozhodnem pátrať ďalej do minulosti…

Ak ste sa v týchto riadkoch našli, dnešný článok sa Vám pokúsi poradiť, za akých podmienok môžete pri spracovaní rodokmeňa aspoň čo-to ušetriť.

Ak by sme celý obsah článku mali prerozprávať jednou vetou, potom máme možnosť ušetriť, ak žiadosť podáme elektronicky s kvalifikovaným podpisom, alebo ak poplatky uhradíme prostredníctvom služby eKolok. 

Elektronicky podaná žiadosť

Cenník služieb a správnych poplatkov, verejne prístupný na portáli minv.sk, vo svojej spodnej časti oznamuje bádateľom: 

„V prípade, že sa úkony a konania správnych orgánov vykonávajú na základe návrhu podaného elektronickými prostriedkami, ktorý je podpísaný elektronickým podpisom alebo podania autorizovaného podľa zákona o e-Governmente, prípadne prostredníctvom integrovaného obslužného miesta, výška správnych poplatkov je o 50 % nižšia, ako je stanovené v sadzobníku správnych poplatkov. Zníženie sadzby poplatkov sa uplatní aj vtedy, ak sú súčasťou návrhu podaného elektronicky prílohy, pokiaľ sú tieto rovnako ako návrh podané v elektronickej podobe.“

V praxi to vyzerá takto. Najprv musíte požiadať o vystavenie Občianskeho preukazu (OP) s čipom, a následne si k nemu dokúpiť čítačku na občianske preukazy. V prípade, že máte vystavený OP, a zároveň poznáte tzv. BOK (Bezpečnostný ochranný kód), môžete si zriadiť elektronickú schránku prostredníctvom portálu slovensko.sk. Po zriadení schránky si cez aplikáciu v PC jednoducho za pár minút vytvoríte tzv. kvalifikovaný elektronický podpis. Elektronický podpis nahrádza pri kontakte so štátom overené podpisy. 

Keď túto úradnú tortúru jednorazovo zvládneme, môžeme v archívoch využívať 50%-né zľavy na správne poplatky. Postup je pritom jednoduchý, cez schránku zriadenú na portáli slovensko.sk odošleme žiadosť na MV SR s dovetkom, ktorému archívu je určená. MV SR následne žiadosť priradí príslušnému archívu, ktorý je povinný vymerať poplatky za zníženú sumu. 

Systém nie je pri prvom použití úplne intuitívny, no pomerne rýchlo sa naň dá naučiť. Nahrádza e-mailovú komunikáciu, a zároveň uľahčuje bádateľom život aj tým, že takto podaná žiadosť má automaticky overený podpis, a tak nemusíme chodiť za notárom, resp. na matriku a podanie žiadosti vybavíme z domu.

Vzhľad elektronickej schránky na slovensko.sk

eKolok

eKolok predstavuje moderný spôsob úhrady poplatkov v archívoch. Časy, keď ste museli po objednaní matrík odísť z archívu, kúpiť tam kolok a vrátiť sa späť, sú fuč. Pokiaľ máte dostupný internet v telefóne a ste aspoň trochu počítačovo zdatní, kolky (napr. k nahliadaniu do matriky) kúpite priamo na mieste.

Postup je nasledovný. Cez stránku Slovenskej pošty sa zaregistrujete do Platobného systému eKolok. Druhou možnosťou je stiahnuť si aplikáciu eKolok priamo do smartfónu a uhrádzať poplatky mobilom.

Registrácia je pomerne rýchla a plynulá. Bezprostredne po prihlásení máme možnosť vyhľadať službu, ktorú chceme uhradiť. Máme možnosť hľadať ju podľa názvu, kódu, resp. podľa sumy. Tých kódov je pomerne veľa a v prípade, že máme záujem o platbu cez eKolok, mal by nám pracovník archívu vedieť poradiť, aký číselný kód má služba, za ktorú ideme platiť. 

Pozor, systém nie je úplne šťastne vyriešený, a tak si vopred overte, či uhrádzate správny poplatok. Ak napr. zadáte do systému ako kľúčové slovo „nahliadnutie“, potom nájdete pre nahliadnutie do matriky kód 1040, ale aj 1284. Prvý z kódov však slúži na uhradenie poplatku, ak žiadate o nahliadnutie do živej matriky, ktorá je stále na Matričnom úrade. Iba kód služby 1284 Vás privedie k poplatku, za ktorý je možné získať zľavu 50%. 

Ako vyzerá používateľské prostredie aplikácie eKolok

Po otvorení správnej služby, v tomto prípade pod kódom 1284, nám systém umožní označiť krížikom, či máme záujem o zľavu za elektronické podanie. Softvér to nespraví sám, ale automaticky po kliknutí na okienko označené červenou šípkou sa cena služby zníži z 3 EUR na 1.50 EUR. 

Zľava z poplatku, príklad

Po zadaní platobných údajov z karty systém vytvorí eKolok, ktorý môžete ľahko stiahnuť do mobilu / počítača vo formáte PDF, a následne tento PDF súbor stačí odoslať archivárovi na dohodnutú e-mailovú adresu. 

Celý postup nezaberie skúsenému používateľovi mobilu / PC viac než jednu-dve minúty, no pri nahliadnutí do piatich zväzkov matriky mu môže ušetriť 7.50 EUR. Vo väčšine archívov by o tomto mali archivári vedieť, no vždy odporúčam vopred sa informovať, či túto formu platby budú akceptovať. Koniec-koncov, aj im to ušetrí prácu s vypisovaním pokladničného bloku.

Podobne jestvuje zľava aj na matričné výpisy vydávané archívmi (pozor, nemám na mysli oficiálne rodné, sobášne a úmrtné listy, ktoré vyhotoví matrika, ale výpisy z matriky, ktoré na bežnom kancelárskom papieri vystaví priamo štátny archív), a taktiež na rôzne osvedčenia, ine odpisy a podobne.

V závere upozorňujem, že eKolky sa týkajú správnych poplatkov. Napr. poplatok za fotenie v archíve k nim nepatrí, a tak sa naň nedá získať zľava.

Hoci často nejde o žiadne horibilné sumy, neváhajme ušetriť pár eur aspoň tam, kde sa dá.

15. stretnutie amatérskych genealógov 10 May 10:46 AM (5 months ago)

Stretli sme sa opäť po roku, v Bratislave, 10. mája 2025, v už takmer tradičnom zariadení Pizzeria Metropol. Tentoraz však bez hostí. Zato si viacerí naši priaznivci pripravili svoje prezentácie a príspevky, ktoré bohato vyplnili náš časový rámec.

Najskôr Juraj Snopek informoval o stretnutí so zamestnancami bratislavského Family History Centra, na ktorom predložil otázky k postupu ďalšej digitalizácie slovenských matrík, konkrétne z rokov 1895 – 1906, otázky ďalšej indexácie záznamov zo slovenských cirkevných matrík, ich (ne-)správneho zaradenia, možnosti rozdelenia neprístupných filmov na záznamy prístupné a zvlášť neprístupné (vzhľadom na jestvujúcu legislatívu) a v konečnom dôsledku na užšiu spoluprácu FHC so slovenskými genealogickými nadšencami. Žiaľ, zatiaľ sme dostali odpoveď len na indexáciu, ktorá sa v súčasnosti realizuje pomocou AI, zatiaľ však mimo slovenského jazykového prostredia. Toto by sa malo zmeniť ku koncu tohto kalendárneho roka.

Potom Juraj poďakoval za príspevky 2% z dane nášmu združeniu GENI.SK a v skratke uviedol použitie uvedených prostriedkov.

Následne už odovzdal slovo Patrikovi Zakarovskému, ktorý si pripravil prezentáciu s názvom „Druhopisy zemplínskych matrík“. Zhrnul problematiku druhopisov na Zemplíne, pričom špecifikoval ich umiestnenie v štátnych archívoch v Prešove a Košiciach a v Sátoraljaújhelyi Fióklevéltár. Vzhľadom k tomu, že prostredie slovenských archívov a prístupnosť matrík je zrejmá, zameral sa skôr na dostupnosť uvedených druhopisov v maďarskom archíve v Sátoraljaújhelyi s poukázaním na možnosť získania digitalizovaných záznamov za určitý poplatok.

Po Patrikovi sa predstavila kolegyňa z Čiech, Marie Lárová, ktorá sa prezentovala príspevkom o úskaliach pri bádaní balockého rodu Belko, no zaujala najmä ďalším príspevkom o rode Dekrét, z ktorého pochádzal známy slovenský horár, priekopník v obnove lesov, známy aj zavedením píly namiesto sekery v ťažbe dreva. Pani Lárová svojím umným genealogickým výskumom dokázala prekonať doteraz známe neurčité fakty v rodopise tohto známeho Slováka.

Ako ďalší nás zaujal svojím príspevkom Richard Miške, ktorému sa podarilo po dlhom čase objasniť záhadu svojho predka, Ambróza Jokale z Veľkého Poľa (špecifická lokalita s majoritným zastúpením nemeckého obyvateľstva už po niekoľko storočí), ktorého narodenie dlho nevedel nájsť.

Krátkymi príspevkami potom ešte zaujali Ladislav Rosíval (dostupnosť digitalizovaných maďarských matrík z Peštianskej župy, možnosti portálu arcanum.hu) a Martin Budaj (možnosti a práca s portálom transskribus.org).

Potom sme ešte pokračovali v diskusiách o problémoch pri bádaní, s ktorými sme sa stretli a niečo po 18. hodine sme zatrúbili na ústup. Stretnutie bolo vynikajúce! Veríme, že o pol roka sa stretneme opäť.

Gréckokatolícke matriky 16 Feb 2024 12:38 PM (last year)

V roku 1646, na sviatok sv. Juraja, prednieslo 63 pravoslávnych kňazov v Užhorode nicejsko – konštantínopolské vyznanie viery, a zároveň uznali autoritu vtedajšieho rímskeho pápeža, Inocenta X. Výmenou za to im jágerský biskup, Juraj Jakušič, povolil vysluhovanie bohoslužieb podľa východného obradu. Týmto spôsobom vznikla v Užhorode pred 378 rokmi Gréckokatolícka cirkev. V priebehu nasledujúcich rokov sa Gréckokatolícka cirkev rozšírila najmä na severovýchode Slovenska, kde Boha oslavovali v byzantskom obrade najmä Rusíni. 

Tento článok týkajúci sa gréckokatolíckych matričných kníh voľne nadväzuje na starší publikovaný článok Starobylé matriky Šariša, v ktorom boli analyzované matriky z rímskokatolíckych farských úradov Šariša a Zemplína.

Užhorodský hrad, miesto, kde došlo k vzniku Gréckokatolíckej cirkvi (1)

Stručná história Gréckokatolíckej cirkvi

Prvými kňazmi Gréckokatolíckej cirkvi boli kňazi Šarišskej, Zemplínskej a Užskej stolice, ktorí sa zúčastnili vyhlásenia Užhorodskej únie a prisahali vernosť rímskemu pápežovi. Na čele ich cirkvi stál biskup, ktorý bol sufragánom jágerského biskupa. K zrovnoprávneniu gréckokatolíckeho a rímskokatolíckeho kléru došlo oficiálne až za vlády Leopolda I. v roku 1692.  

V skutočnosti však jágerskí latinskí biskupi opakovane zasahovali do vnútorných záležitostí gréckokatolíkov, a postupne sa snažili o latinizáciu ich obradov a zvykov. Vrcholom týchto snáh bolo prijatie Zamoščskej synody v roku 1726. Išlo o synodu, ktorá sa konala v poľskom meste Zamość, v zmysle ktorej postupne dochádzalo k odstraňovaniu rozdielov medzi latinským a gréckym obradom. To malo za následok odstraňovanie ikonostasov, zavádzanie bočných oltárov, spovedníc a lavíc do gréckokatolíckych chrámov, ako aj vsúvanie prvkov latinského obradu do gréckokatolíckej bohoslužby (2). Závery synody museli postupne odsúhlasiť všetci kňazi z celej eparchie. Títo kňazi boli pozvaní na dekanátne stretnutia, pričom zápisnice z týchto stretnutí nám poskytujú dobrý obraz o stave a rozmiestnení gréckokatolíckych farností na východe Slovenska v prvej polovici 18. stor.

Drevený gréckokatolícky Chrám sv. Mikuláša v obci Bodružal z r. 1658 (3).

Ďalšie podrobnejšie záznamy o gréckokatolíkoch žijúcich na východnom Slovensku máme z vizitácie jágerského biskupa Františka Barkóczyho, ktorý navštívil postupne Zemplínsku, Užskú a Šarišskú stolicu v roku 1749. V záznamoch o jednotlivých rímskokatolíckych farnostiach existujú zmienky o miestnych gréckokatolíckych duchovných a ich chrámoch, zároveň otec biskup vo vizitačnom protokole konštatuje celkovo nižšiu vzdelanostnú úroveň gréckokatolíckeho duchovenstva  v oblasti teológie v porovnaní s latinským klérom (4).

Svoje postavenie si Gréckokatolícka cirkev upevnila po zriadení Mukačevského biskupstva v roku 1771. Založením biskupstva vtedajší pápež vyriešil spory medzi latinským a gréckym duchovenstvom a umožnil ďalší rozvoj cirkvi.

Mukačevská eparchia nadobudla postupne taký územný rozsah, že jej eparcha bol nútený rozdeliť jej územie na tri vikariáty, a síce marmarošský, satmársky a košický. Magistrát mesta Košice však na prelome 18. a 19. stor. nebol ochotný prijať gréckokatolíckeho vikára, a tak sa sídlom vikariátu napokon stal Prešov. Tu, v Prešove, bola rozhodnutím pápeža neskôr v roku 1818 zriadená samostatná Prešovská eparchia, na čelo ktorej sa postavil Gregor Tarkovič. 

Katedrála sv. Jána Krstiteľa spolu s gréckokatolíckym biskupským palácom v Prešove.

Gréckokatolícka cirkev tu následne nerušene sídlila aj počas nepokojov prvej a druhej svetovej vojny, až do roku 1950, kedy bola počas tzv. Prešovského soboru pod taktovkou komunistickej strany zlikvidovaná, pričom jej duchovní i veriaci mali byť nútene podrobení Pravoslávnej cirkvi. K jej obnove došlo až po roku 1968 v súvislosti s udalosťami tzv. Pražskej jari, no až do roku 1989 boli akékoľvek pokusy o zveľadenie gréckokatolíckych chrámov a farností pomerne náročné. 

Gréckokatolícke matriky

Gréckokatolícke duchovenstvo viedlo na farských úradoch všetku nevyhnutnú cirkevnú administratívu. Jej súčasťou bolo aj vedenie matričných kníh. Najstaršie známe gréckokatolícke matriky sú doložené z farských úradov v Miklušovciach, okr. Prešov a Sukova, okr. Medzilaborce. Obe matriky začínali v roku 1718, pričom matrika v Miklušovciach sa naposledy spomína v roku 1890, zatiaľ čo existenciu sukovskej matriky dokladá ešte schematizmus z r. 1948. Ďalší osud oboch matrík je však neznámy.

Najstaršou zachovanou gréckokatolíckou matrikou je kniha pokrstených Gréckokatolíckeho farského úradu v Osadnom v okrese Humenné. Táto matrika je kompletne dochovaná od roku 1735.

Matrika pokrstených Gr. kat. farského úradu v Osadnom (5)

Špecifikom gréckokatolíckych matrík bolo, že mnohí kňazi viedli výlučne matriku pokrstených. Dokonca ešte aj v roku 1749 konštatuje protokol Barkóczyho vizitácie v sekcii venovanej gréckokatolíkom nasledovné: „Matriky opatrujú veľmi zriedkavo a do nich týmto spôsobom zapisujú len pokrstených.“(6)

Najstaršie zväzky gréckokatolíckych matrík bývali spravidla písané v cirkevnoslovanskom jazyku v cyrilike. Na prelome 18. a 19. stor. dochádza k plynulému presunu k latinčine, ktorú neskôr v 40. rokoch 19. stor. vystriedala maďarčina. V porevolučných 50. rokoch však v dôsledku Bachovho absolutizmu zaznamenávalo mnoho kňazov matriku azbukou v ruštine. Rakúsko – uhorské vyrovnanie v r. 1867 spôsobilo opätovný návrat maďarčiny do jednotlivých zápisov. Maďarčinu do konca 19. stor. vystriedala na niektorých miestach ešte raz latinčina, následne sa kňazi povinne vrátili k používaniu maďarského jazyka. Po vzniku samostatnej Československej republiky sa duchovenstvo na mnohých miestach rozhodlo pre používanie ruštiny. 

Príklad matriky písanej azbukou v druhej polovici 19. stor. GKFÚ Ruské Pekľany (7).

Zaujímavý je aj osud samotných matričných kníh. Z celkového počtu 200 gréckokatolíckych farských úradov v územnej pôsobnosti Štátneho archívu v Prešove sa kompletná matričná kniha zachovala iba v prípade 77 farností, čo predstavuje 38,5 % farských matrík. Každému zo zvyšných 123 farských úradov chýba v priemere 59 rokov starších matričných záznamov.

Významná väčšina stratených matričných kníh bola zničená počas bojov v 1. a 2. svetovej vojne. Množstvo gréckokatolíckych fár totiž sídlilo v priestore Duklianskeho priesmyku, kde sa počas oboch svetových vojen odohrávali kruté boje, ktoré vyústili v zničenie veľkého množstva dedín spolu s drevenými chrámami a farami. Údaje od pamätníkov naznačujú, že časť matrík mohlo so sebou odniesť prechádzajúce vojsko ako vzácny suvenír z bojov v ďalekých krajoch. 

Ďalšie matričné knihy, ktoré dokázateľne „prežili“ druhú svetovú vojnu, sa stratili po tom, čo bola Gréckokatolícka cirkev v roku 1950 zrušená a jednotlivé farské úrady boli obsadené Pravoslávnou cirkvou. 

Kde hľadať stratené matriky

Časť chýbajúcich matričných kníh mohla prežiť zrušenie Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1950, a pravdepodobne mohla byť ukrytá veriacimi v jednotlivých obciach. Neraz sa stane, že sa vzácna úradná kniha nájde na zaprášenej povale, na mieste, na ktorom by ju nik nehľadal. Nájdenie takýchto kníh však bude skôr zázrakom než systematickým odkrývaním stratených kníh.

Akousi nádejou pre šarišské gréckokatolícke farnosti (najmä) z oblasti Duklianskeho priesmyku sa javia matričné druhopisy, ktoré sa povinne začali viesť na území Šarišskej stolice v roku 1827. Pozornejší bádateľ si všimne, že zachované a digitalizované druhopisy zo Štátneho archívu v Prešove začínajú od roku 1860. 

Štátny archív v Prešove, údaj o zachovaných druhopisoch z r. 1829.

Existuje pritom šanca, že staršie druhopisy sa môžu nachádzať vo fonde Šarišská župa, písomnosti 1824 – 1849 a Šarišská župa, 1850 – 1859. Prvý z menovaných fondov sa aktuálne odborne spracúva, pričom doteraz boli vo fonde identifikované napr. druhopisy cirkevných matrík z Toplianskeho okresu za r. 1827 a druhopisy z Makovického okresu za rok 1829 (16). Druhý z uvedených fondov je t. č. kompletne nespracovaný, tzn. pre bežného bádateľa nie je prípustný akýkoľvek výskum v tomto fonde. Neostáva nám teda iné, než počkať, či sa stratené matriky podarí v Štátnom archíve v Prešove v budúcnosti nájsť.

Druhopis matriky Gr. kat. farského úradu Vápeník z r. 1829

Súpis zachovaných a zničených gréckokatolíckych matrík

Sídlo farnosti	Okres	Farnosť viedla matriky od roku	V Štátnom archíve v Prešove sú zachované matriky od roku	Zoznam matrík chýbajúcich v Štátnom archíve v Prešove	Poznámka	Možná existencia chýbajúcej matriky?
Andrejová	BJ	1752	1831	N, S, Z 1752-1830	ešte v r. 1931 existovali	ÁNO
Bajerovce	SB	1770	1825	N, S, Z 1770-1824		ÁNO
Banské	VT	1817	1817	S, Z 1817-1831		ÁNO
Becherov	BJ	1819	1819	žiadne	z fil. Regetovka a Ondavka	NIE
Becherov	BJ	1785	1841	N 1785-1840, S 1810-1863, Z 1810-1818		NIE
Beloveža	BJ	1753	1753	žiadne		NIE
Bežovce	SO	1789	1789	žiadne		NIE
Blatné Revištia	SO	1776	1832	N 1776-1835, S 1776-1833, Z 1776-1831		ÁNO
Blažov	PO	1740	1812	N, S, Z 1740-1811		ÁNO
Bodružal	SK	1780	1823	N, S, Z 1780-1822	čiastočne poškodenú matriku ukradli počas vojny	NIE
Bokša	SP	1807	1819	N 1807-1818, S, Z 1807-1845		ÁNO
Borov	ML	1794	1811	S 1794-1816, Z 1794-1810		ÁNO
Breznička	SP	1754	–	N, S, Z 1754-1895	zničené v období 1. sv. vojny	NIE
Brusnica	SP	1798	1831	N 1798-1830, S 1797-1832, Z 1797-1830		NIE
Brusnica	SP	1768	1831	N, S, Z 1768-1796	pravdepodobne zničené v období 2. sv. vojny	ÁNO
Cabov	VT	1810	1882	N, S, Z 1810-1881	zničené v období 2. sv. vojny	NIE
Cernina	SK	1752	1752	žiadne		NIE
Cigeľka	BJ	1779	1809	N 1779-1808, S, Z 1779-1809		ÁNO
Čabalovce	ML	1800	–	N, S, Z 1800-1895	zničené v období 1. sv. vojny	NIE
Čabiny	ML	1799	1799	žiadne		NIE
Čemerné	VT	1797	1831	N, S 1797-1830		NIE
Čemerné	VT	1797	1831	Z 1797-1830		ÁNO
Čertižné	ML	1792	1819	N 1792-1818, S, Z 1792-1820		ÁNO
Čičarovce	MI	1789	1789	žiadne		NIE
Čičava	VT	1787	1787	žiadne		NIE
Čirč	SL	1753	1753	žiadne		NIE
Čukalovce	SV	1780	1882	N, S, Z 1780-1881		ÁNO
Ďačov	SB	1777	1844	N, S, Z 1777-1843		ÁNO
Davidov	VT	1726	1780	N, S, Z 1726-1779		ÁNO
Drienica	SB	1814	1846	N, Z 1814-1845, S 1814-1859		ÁNO
Drienica	SB	1763	1814	N, S, Z 1763-1813	v r. 1890 sa už nespomínajú	ÁNO
Dubová	SK	1752	–	N, S, Z 1752-1895		ÁNO
Dúbravka	MI	1794	1807	Z 1794-1806		ÁNO
Dúbravka	MI	1760	1807	N 1760-1806, S 1756-1806		NIE
Ďurďoš	VT	1760	1847	N, S, Z 1760-1846		ÁNO
Falkušovce	MI	1786	1786	žiadne		NIE
Fulianka	PO	1761	1819	N, S, Z 1761-1818		ÁNO
Geraltov	BJ	1779	1800	N, S, Z 1779-1799		ÁNO
Habura	ML	1804	1894	N, S, Z 1804-1893		ÁNO
Hanigovce	SB	1737	1791	N, S, Z 1737-1790	farnosť presunutá do Ľutiny	ÁNO
Havaj	SP	1809	1826	N, Z 1809-1825, S 1809-1834	z fil. Malé Staškovce	ÁNO
Havaj	SP	1781	1885	N, S, Z 1781-1884		ÁNO
Hažín	MI	1806	1806	žiadne		NIE
Hlinné	VT	1786	1852	N, S, Z 1786-1851	zničené v období 1. sv. vojny	NIE
Hlivištia	SO	1780	1834	N, S, Z 1780-1833		NIE
Hostovice	SV	1773	1861	N 1773-1860, S 1773-1895, Z 1773-1886	zničené v období 2. sv. vojny	NIE
Hrabovčík	SK	1870	1870	žiadne	matriky od r. 1812 zničené v období 2. sv. vojny	NIE
Hrabské	BJ	1830	1830	žiadne	staršie matriky zničené pred r. 1851	NIE
Hradisko	PO	1808	1808	žiadne		NIE
Humenné	HE	1768	1768	žiadne		NIE
Humenský Rokytov	HE	1842	1871	N, S, Z 1842-1870		ÁNO
Chmeľová	BJ	1758	1758	žiadne		NIE
Choňkovce	SO	1792	1792	žiadne		NIE
Iňačovce	MI	1811	1811	žiadne		NIE
Jasenov	HE	1826	1880	N, S, Z 1826-1879		ÁNO
Jovsa	MI	1767	1767	žiadne		NIE
Kalná Roztoka	HU	1820	1820	žiadne		NIE
Kečkovce	SK	1789	–	N, S, Z 1789-1895	zničené v období 2. sv. vojny	NIE
Klenov	PO	1752	1825	chýba torzo matriky od r. 1752	torzo matriky sa spomína ešte v r. 1948	ÁNO
Klenová	SV	1786	1842	N, S, Z 1786-1841		NIE
Klokočov	MI	1773	1822	N, S, Z 1773-1821		ÁNO
Kobylnice	SK	1828	1862	N, S, Z 1828-1861		NIE
Kolonica	SV	1834	1890	N, S, Z 1834-1889		ÁNO
Koromľa	SO	1808	1834	N, S, Z 1808-1833		NIE
Korunková	SP	1754	–	N, S, Z 1754-1895	zničené v období 2. sv. vojny	NIE
Krajná Bystrá	SK	1776	–	N, S, Z 1776-1895	zničené v období 2. sv. vojny	NIE
Krásny Brod	ML	1820	1820	žiadne	z fil. Rokytovce od r. 1775	NIE
Krášok	MI	1802	1802	žiadne		NIE
Kružlov	BJ	1764	1819	N 1764-1818, S, Z 1764-1824		ÁNO
Kružlová	SK	1758	–	N, S, Z 1758-1895	zničené v období 2. sv. vojny	NIE
Kurov	BJ	1827	1827	žiadne	staršie matriky zničil požiar pred r. 1851	NIE
Kyjov	SL	1815	1815	žiadne		NIE
Ladomirov	SV	1793	1829	S 1793-1828	zničené v období 2. sv. vojny	NIE
Ladomirová	SK	1778	1875	N, Z 1778-1895, S 1778-1874, Z 1778-1895		ÁNO
Lastomír	MI	1890	1890	žiadne		NIE
Laškovce	MI	1777	1875	N, S, Z 1777-1874		ÁNO
Legnava	SL	1770	1770	žiadne		NIE
Lekárovce	SO	1792	1792	žiadne		NIE
Livov	BJ	1789	1789	žiadne		NIE
Lomné	SP	1770	–	N, S, Z 1770-1895	v r. 1931 zachované matriky od r. 1832	ÁNO
Ľubovec	PO		1905	→  →  →	pozri Ruské Pekľany, tam farnosť sídlila do r. 1905	–
Lukov	BJ	1726	1736	N 1726-1735, S 1726-1758, Z 1726-1756		NIE
Ľutina	SB	1791	1791	žiadne	z fil. Hanigovce	NIE
Ľutina	SB	1766	1786	N 1766-1804, S, Z 1766-1785		ÁNO
Malcov	BJ	1769	1769	žiadne		NIE
Malý Lipník	SL	1834	1858	N 1834-1857, S 1825-1866		NIE
Markovce	MI	1827	1827	žiadne		NIE
Maškovce	HE	1770	1770	žiadne		NIE
Matiaška	VT	1773	1835	chýba torzo matriky od r. 1773		ÁNO
Maťovské Vojkovce	MI	1813	1813	žiadne		NIE
Matysová	SL	1773	1834	N, S, Z 1773-1833	ešte v r. 1931 existovali	ÁNO
Medvedie	SK	1787	1813	Z 1787-1812		ÁNO
Medzilaborce	ML	1779	1831	N 1779-1830, S 1779-1840, Z 1779-1831	ešte v r. 1948 existovali	ÁNO
Michalovce	MI	1795	1795	žiadne		NIE
Miklušovce	PO	1718	1785	N, S, Z 1718-1784		ÁNO
Miková	SP	1773	1885	N, S, Z 1773-1884		ÁNO
Mikulášová	BJ	1752	1798	N, S, Z 1752-1797		ÁNO
Miňovce	SP	1753	1842	N, S, Z 1753-1841	v r. 1931 sa spomína matrika od r. 1801	ÁNO
Mlynárovce	SK	1840	1860	S, Z 1840-1859		ÁNO
Mlynárovce	SK	1818	1840	N, S, Z 1818-1839	ešte v r. 1931 existovali	ÁNO
Nechválová Polianka	HE	1811	1811	žiadne		NIE
Nižná Pisaná	SK	1753	–	N, S, Z 1753-1895	zničené v období 2. sv. vojny	NIE
Nižná Rybnica	SO	1821	1821	žiadne		NIE
Nižný Tvarožec	BJ	1782	1782	žiadne		NIE
Nová Polianka	SK	1819	1819	žiadne		NIE
Okružná	PO	1806	1812	N 1806-1811, S, Z 1806-1819		ÁNO
Oľka	ML	1743	1814	N, S, Z 1743-1813	v r. 1931 sa spomína matrika od r. 1814	ÁNO
Orlov	SL	1823	1823	žiadne		NIE
Ortuťová	BJ	1752	1852	N 1752-1851, S, Z 1752-1859		ÁNO
Osadné	HE	1735	1735	žiadne		NIE
Pakostov	HE	1816	1865	N 1816-1864, S, Z 1816-1868		NIE
Pčoliné	SV	1810	1810	žiadne		NIE
Petkovce	VT	1807	1807	žiadne		NIE
Petríkovce	MI	1812	1812	žiadne		NIE
Petrová	BJ	1781	1781	N 1852-1856		ÁNO
Petrová	BJ	1781	1781	S 1781-1826	z fil. Frička	ÁNO
Pichne	SV	1785	1825	N 1785-1824, S, Z 1785-1871		ÁNO
Podhoroď	SO	1824	1824	žiadne		NIE
Porostov	MI	1876	1876	žiadne		NIE
Porúbka	HE	1785	–	N, S, Z 1785-1895	zničené v období 2. sv. vojny	NIE
Poša	VT	1785	1785	žiadne		NIE
Prešov	PO	1792	1792	žiadne		NIE
Pstriná	SK	1752	1831	N 1752-1833, S, Z 1752-1830		ÁNO
Pusté Čemerné	MI	1789	1811	N, S, Z 1789-1810		ÁNO
Radvaň nad Laborcom	ML	1790	1790	N 1790-1795, Z 1796-1826		NIE
Rafajovce	VT	1794	1802	N 1794-1824, S 1794-1801		ÁNO
Rakovec nad Ondavou	MI	1827	1827	žiadne		NIE
Remeniny	VT	1786	1827	N 1786-1843, S 1786-1826, Z 1786-1843		ÁNO
Renčišov	SB	1790	1834	N, S, Z 1790-1833	ešte v r. 1931 existovali	ÁNO
Repejov	ML	1818	1824	N 1818-1830, S, Z 1818-1823		ÁNO
Rešov	BJ	1765	1855	N 1765-1854, S, Z 1765-1853		ÁNO
Rudlov	VT	1797	1870	Z 1797-1869		NIE
Ruská Nová Ves	PO	1762	1762	žiadne		NIE
Ruská Poruba	HE	1750	1834	N, S, Z 1750-1833	v roku 1931 sa spomína matrika od r. 1824	ÁNO
Ruské	SV	1799	1825	N, S, Z 1799-1824		NIE
Ruské Pekľany	PO	1734	1812	N 1734-1800	starší zv. sa spomína naposledy v r. 1890	ÁNO
Ruský Hrabovec	SO	1826	1826	žiadne		NIE
Ruský Kazimír	VT	1784	1826	N, S, Z 1784-1825		ÁNO
Sačurov	VT	1790	1882	N, S, Z 1790-1881		ÁNO
Sedliská	VT	1807	1807	žiadne		NIE
Slavkovce	MI	1802	1802	žiadne		NIE
Snakov	BJ	1817	1860	S, Z 1817-1859		NIE
Soboš	SK	1797	1828	N, S, Z 1797-1827	ešte v r. 1931 existovali	ÁNO
Soboš	SK	1828	–	N, S, Z 1828-1895	zničené v období 2. sv. vojny	NIE
Sopkovce	HE	1768	1820	N, S, Z 1768-1819	v r. 1890 sa už nespomínajú	ÁNO
Stakčín	SV	1812	1812	žiadne		NIE
Starina	HE	1725	–	N 1725-1769, S 1725-1780, Z 1725-1779	zničené v období 2. sv. vojny	NIE
Strážske	MI	1805	1805	žiadne		NIE
Stročín	SK	1760	1760	žiadne		NIE
Sukov	ML	1718	1885	N, S, Z 1718-1884		ÁNO
Svetlice	ML	1784	1784	žiadne		NIE
Svidník	SK	1750	1815	N, S, Z 1750-1814		ÁNO
Šambron	SL	1789	1822	N, S, Z 1789-1821		ÁNO
Šamudovce	MI	1775	1786	N 1775-1785, S 1775-1793, Z 1775-1784		ÁNO
Šapinec	SK	1752	1817	N 1752-1816, S, Z 1752-1817		ÁNO
Šarišské Čierne	BJ	1857	1857	žiadne		NIE
Šarišské Jastrabie	SL	1789	1827	N, S, Z 1789-1826		NIE
Šarišský Štiavnik	SK	1799	–	N, S, Z 1799-1895	zničené v období 2. sv. vojny	NIE
Šemetkovce	SK	1752	1752	N, Z 1860-1895, S 1861-1895	z fil. Olšavka	ÁNO
Šemetkovce	SK	1752	1865	N, S, Z 1752-1864	zničené v období 2. sv. vojny	NIE
Štefanovce	VT	1796	1855	N, S, Z 1796-1854		ÁNO
Štefurov	SK	1839	1839	žiadne		NIE
Tichý Potok	SB	1810	1810	žiadne		NIE
Topoľa	SV	1821	–	N, S, Z 1821-1895		ÁNO
Topoľany	MI	1779	1779	žiadne		NIE
Trhovište	MI	1804	1804	žiadne		NIE
Trnava pri Laborci	MI	1813	1813	S, Z 1813-1860	časť matrík zničená v období 2. sv. vojny	ÁNO
Ubľa	SV	1829	1829	žiadne		NIE
Úbrež	SO	1805	1805	žiadne		NIE
Údol	SL	1786	1827	N, Z 1786-1826, S 1786-1827		ÁNO
Ulič	SV	1789	1789	žiadne		NIE
Uličské Krivé	SV	1832	1885	N 1832-1888, S 1832-1886 Z 1832-1884		ÁNO
Valaškovce	HE	1784	1830	Z 1784-1829	farnosť zrušená v r. 1937, matriky presunuté do Humenného	ÁNO
Valkov	SP	1786	1786	žiadne		NIE
Vápeník	SK	1803	1803	N 1842-1895, S 1845-1895, Z 1829-1895	zničené v období 2. sv. vojny	NIE
Varadka	BJ	1797	1863	N, S, Z 1797-1862	staršie matriky zhoreli pred r. 1851, mladšie pred r. 1948	ÁNO
Varhaňovce	PO	1773	1773	žiadne		NIE
Veľká Driečna	SP	1773	1815	S 1773-1814		NIE
Veľká Driečna	SP	1752	1815	N 1752-1772	v r. 1890 sa už nespomínajú	ÁNO
Veľká Poľana	SV	1806	–	N, S, Z 1806-1895	zničené v období 2. sv. vojny	NIE
Veľké Bukovce	SP	1754	1851	N, S, Z 1754-1850		NIE
Veľký Sulín	SL	1780	1780	žiadne		NIE
Vislanka	SL	1826	1842	S 1826-1864, Z 1826-1841		ÁNO
Vislanka	SL	1769	1826	N, S, Z 1769-1825	ešte v r. 1931 existovali	ÁNO
Voľa	MI	1805	1805	žiadne		NIE
Vydraň	ML	1857	1857	žiadne	z fil. Palota od r. 1828	NIE
Výrava	ML	1777	1777	žiadne		NIE
Vyškovce	SP	1820	1828	N 1820-1827, S 1820-1829, Z 1820-1828		ÁNO
Vyškovce	SP	1752	1820	N, S, Z 1752-1819	ešte v r. 1931 existovali	ÁNO
Vyšná Jablonka	HE	1778	1843	N, S, Z 1778-1842		ÁNO
Vyšná Jedľová	SK	1755	1755	žiadne		NIE
Vyšná Oľšava	SP	1825	1825	žiadne		NIE
Vyšná Rybnica	SO	1813	1813	žiadne		NIE
Vyšné Nemecké	SO	1848	1848	žiadne		NIE
Vyšný Mirošov	SK	1805	1805	žiadne		NIE
Vyšný Orlík	SK	1752	1835	N, S, Z 1752-1834		ÁNO
Zboj	SV	1787	1787	žiadne		NIE
Zbojné	ML	1799	1799	žiadne		NIE
Zbudská Belá	HE	1825	1825	žiadne		NIE
Zubné	HE	1789	1819	N, S, Z 1789-1818	ešte v r. 1931 existovali	ÁNO
Zvala	SV	1780	–	N, S, Z 1780-1895	zničené v období 2. sv. vojny	NIE

Použité pramene

•  Skica Užhorodského hradu: 

https://findandfollow.com.ua/hu/zahid/selo-grebinky/uzhgorodskyj-zamok-ta-zakarpatskyj-krayeznavchyj-muzej(dostupné dňa 31.01.2024)

• ZUBKO, Peter 2009. Gréckokatolíci v záznamoch latinských biskupov z 18. storočia. Košice: Vienala, 2009. 152 s. ISBN 978-80-89232-81-9
• Drevený gréckokatolícky Chrám sv. Mikuláša: 

https://sk.wikipedia.org/wiki/Chr%C3%A1m_sv%C3%A4t%C3%A9ho_Mikul%C3%A1%C5%A1a_(Bodru%C5%BEal)#/media/S%C3%BAbor:Bodruzal_okres_Svidnik_Presovsky_kraj-Temple_of_St_Nicholas-1.jpg  (dostupné dňa 31.01.2024)

• ZUBKO, Peter 2017. Barkóciho vizitácia Šarišského archidiakonátu (1749). Rímskokatolíci, gréckokatolíci a evanjelici podľa latinskej vizitácie. Bratislava: Slavistický ústav Jána Stanislava SAV. 190 s. ISBN 978-80-89489-33-6
• Matrika Gréckokatolíckeho farského úradu v Osadnom. Originál dostupný: Štátny archív v Prešove. Fond: Zbierka cirkevných matrík. Inv. č. 772. GKFÚ Osadné. Matrika narodených, sobášených a zomrelých z r. 1735 – 1805. Dostupné online:

https://www.familysearch.org/ark:/61903/3:1:S3HY-6829-WJP?i=272&cc=1554443&cat=712822 (dostupné dňa 31.01.2024)

• ZUBKO, Peter 2017. Barkóciho vizitácia Šarišského archidiakonátu (1749). Rímskokatolíci, gréckokatolíci a evanjelici podľa latinskej vizitácie. Bratislava: Slavistický ústav Jána Stanislava SAV. 190 s. ISBN 978-80-89489-33-6 (str. č. 112)
• Matrika Gréckokatolíckeho farského úradu v Ruských Pekľanoch. Originál dostupný: Štátny archív v Prešove. Zbierka cirkevných matrík. Inv. č. 605. GKFÚ Ľubovec. Dostupné online: 

https://www.familysearch.org/ark:/61903/3:1:S3HT-X3SK-WF?i=298&cc=1554443&cat=733740 (dostupné dňa 31.01.2024)

• MIŠÍKOVÁ, Alena 2021. Šarišská župa. Písomnosti z rokov 1824 – 1849. II. diel. Prešov: Štátny archív v Prešove, 2021. Dostupné online: 

https://www.minv.sk/swift_data/source/verejna_sprava/statny_archiv_v_presove/dokumenty/ap/Sarisska%20zupa%20Pisomnosti%201824-1848%20II%20diel%20(Inventar).pdf

(dostupné dňa 31.01.2024).

• Štátny archív v Prešove. Šarišská župa. Písomnosti z rokov 1824 – 1849. Inv. č. 6047. Druhopis matriky Vápeník z r. 1829.

Starobylé matriky Šariša (ako hľadať najstaršie katolícke matriky (nielen) zo Šariša) 26 Jan 2024 4:31 AM (last year)

Obec Hermanovce leží v údolí Hermanovského potoka, ktorý je severným prítokom Svinky v Šarišskej vrchovine vo výške asi 460 m.n.m. Písomná história obce siaha do roku 1320, kedy sa villa Hermani po prvý raz spomína v súvislosti s deľbou majetkov medzi príslušníkmi rodu pánov zo Svinnej. Obyvatelia obce sa v minulosti živili najmä poľnohospodárstvom, chovom dobytka a oviec. 

V stredoveku sa Hermanovce delili na dve časti, ktoré oddeľoval Hermanovský potok, každá časť mala vlastných zemepánov a pravdepodobne aj vlastného richtára. Do jednej obce sa pôvodné dediny zjednotili až vtedy, keď sa v 18. stor. stali majetkom šľachticov z rodu Péchy.

Podľa posledného sčítania obyvateľstva z roku 2021 žije v obci 1658 obyvateľov. Dominantné postavenie z pohľadu vierovyznania má v obci Rímskokatolícka cirkev. K rímskokatolíckemu náboženstvu sa tu hlási až 89,2 % obyvateľov.

Farský úrad v Hermanovciach

         V súčasnosti sídli Rímskokatolícky farský úrad priamo v Hermanovciach, a tak miestni obyvatelia nemusia za vysluhovaním sviatostí dochádzať príliš ďaleko. Farnosť v obci vznikla na základe rozhodnutia jágerského biskupa, Karola Eszterházyho, dňa 11. júla 1772 (3). Farským kostolom sa stal Kostol sv. Alžbety Uhorskej, ktorý v roku 1717 prevzali miestni katolíci z rúk evanjelikov v zúboženom stave, a následne zásluhou miestnych zemepánov, manželov Ladislava Péchyho a Žofie de Usz, v r. 1766 zrekonštruovali (4).

Prvým farárom v novozriadenej hermanovskej farnosti sa stal dôstojný pán Martin Javčák, emeritný farár zo Sabinova a dekan dekanátu Stredný Šariš. Ten začal bezprostredne po vzniku farnosti viesť knihu pokrstených, sobášených aj pochovaných. Vďaka poctivej starostlivosti miestnych kňazov sa matričné knihy z hermanovskej farnosti zachovali kompletne. 

         Počas 50. a 60. rokov 20. stor. boli staršie matriky z farského úradu najprv odovzdané Miestnemu národnému výboru, a následne do Štátneho archívu v Prešove, kde sú v súčasnosti archivované celkovo štyri matričné knihy: 

•  I. kniha: pokrstení, sobášení, pochovaní z r. 1772 – 1852,
•  II. kniha: pokrstení z r. 1852 – 1871, sobášení z r. 1852 – 1896, pochovaní z r. 1852 – 1882,
•  III. kniha: pokrstení z r. 1871 – 1895,
•  IV. kniha: pochovaní z r. 1883 – 1895. 

Staršie záznamy z Hermanoviec

Matrika bola vedená dôsledne a zachytáva všetkých katolíkov západného obradu, ktorým boli od roku 1772 v Hermanovciach vyslúžené sviatosti. Otázkou však zostáva: „Je možné nájsť zápisy o vysluhovaní sviatostí Hermanovčanom pred rokom 1772?“ Najjednoduchšou sa javí nasledujúca odpoveď: „Nie, nie je to možné. Farnosť vznikla v roku 1772, to znamená, že matrika sa tam pred rokom 1772 nemohla viesť. J. Sármanyová (5) žiadne staršie matriky nespomína, podobne ani katalóg archivovaných matričných kníh zo Štátneho archívu v Prešove neuvádza akékoľvek staršie matričné zápisy z Hermanoviec pred rokom 1772.“

Text o starobylých matrikách zo Šariša by na tomto mieste mohol jednoduchou odpoveďou skončiť. Ako by však nejeden genealóg súhlasil, jednoduché odpovede bývajú zriedkakedy uspokojivé. Záujem o rodinnú históriu núti genealógov hľadať ďalšie zdroje údajov, v pôvodných historických prameňoch, článkoch historikov, odbornej literatúre.

Rímskokatolíci museli žiť v Hermanovciach aj pred založením farnosti – inak by zakladanie farnosti nemalo zmysel. Znamená to, že mohli byť duchovne spravovaní kňazom z inej obce? Ak áno, kam chodili Hermanovčania pred rokom 1772 do kostola? Kto krstil ich deti a pochovával ich mŕtvych?

V 19. stor. si uhorské (arci) diecézy viedli tzv. schematizmy, v ktorých sa uvádzajú sídla jednotlivých farských úradov spolu s prislúchajúcimi filiálnymi obcami. V 18. stor. sa však podobné schematizmy nepublikovali, resp. nezachovali. Čiastočnou náhradou za ne by mohli byť kanonické vizitácie, v ktorých sa spomínali okrem jednotlivých farností aj k nim patriace filiálky.

Rímskokatolíci z územia Šariša boli do r. 1804 príslušní k Jágerskej arcidiecéze so sídlom v maďarskom meste Eger. Pre tamojších biskupov boli stolice dnešného severného Slovenska veľmi vzdialeným územím na beztak obrovskej ploche vtedajšej arcidiecézy. Napriek tomu sa dvaja z miestnych arcibiskupov podujali vykonať kanonickú vizitáciu na území Šariša. Prvým z nich bol v r. 1749 František Barkóczy, druhým Karol Eszterházy, ktorý vizitoval v roku 1775. 

Kanonickú vizitáciu šarišských farností z roku 1749 spracoval v prehľadnej publikácii prof. Peter Zubko (7). V publikácii sú abecedne zoradené všetky rímskokatolícke farnosti, ktoré v roku 1749 na území Šariša existovali, spolu so zoznamom jednotlivých filiálok, ktoré k farnosti prislúchali. Vďaka tomu sa dozvedáme, že Hermanovce boli v roku 1749 filiálkou farnosti v Jarovniciach: „Farnosť Jarovnice… Vo filiálnej obci Hermanovce stál murovaný benedikovaný kostol sv. Alžbety…“ (5, str. 30 – 31).

Farský úrad Jarovnice

         Najstarší zachovaný zväzok matriky pokrstených, sobášených a pochovaných z Rímskokatolíckeho farského úradu v Jarovniciach začína rokom 1750 (8). Už samotný titulný zápis potvrdzuje závery kanonickej vizitácie, v titulnom texte totiž čítame:  „Matrika cirkví v Jarovniciach, Hermanovciach, Daleticiach a Močidľanoch, v ktorej sú zaznamenaní pokrstení, zomrelí, tí, ktorí uzatvorili manželstvo od roku 1750 od 20. apríla, kedy správu týchto cirkví prevzal otec František Scholtz…“ Po otočení ďalšej strany zisťujeme, že hneď prvým pokrsteným dieťaťom vo farnosti bol Jakub, syn vojaka Jána a Evy z Hermanoviec.  

Vďaka hlbšiemu výskumu preto vieme, že obyvatelia Hermanoviec boli ešte pred vznikom farnosti zapisovaní v susedných Jarovniciach. V Štátnom archíve v Prešove sú zachované kompletné matriky pokrstených, sobášených a zomrelých z farnosti Jarovnice z rokov 1750 – 1896. Šťastnejší bádatelia sa tak dostanú aspoň o generáciu hlbšie do rodinnej histórie.

         Opäť však nasleduje otázka: Viedla sa v Jarovniciach evidencia krstov, sobášov alebo pohrebov aj pred rokom 1750? Schematizmus Košickej arcidiecézy z r. 1943 (4) nás informuje, že farnosť v Jarovniciach prekvitala už okolo roku 1334, kedy sa miestny farár, Ján, spomína ako jeden z kňazov, ktorý svojvoľne neodvádzal pápežský desiatok (9). Po tom, čo sa v Uhorsku rozšírili reformačné myšlienky, prišiel evanjelický kazateľ aj do Jarovníc. Pôsobil tu s prestávkami od 90. rokov 16. stor. až do roku 1700, kedy sa farnosť vrátila do rúk katolíkov (10). 

Od nasledujúceho roku, 1701, sa podľa schematizmu v obci začala viesť aj farská matrika. Najstaršia katolícka matrika sa podľa Schematizmu ešte v roku 1943 nachádzala na farskom úrade v Jarovniciach. Z tohto dôvodu bolo potrebné osloviť Rímskokatolícky farský úrad v Jarovniciach. Pán farár, ThLic. Radoslav Gejguš, potvrdil, že na farskom úrade má k dispozícii staršiu matriku, ktorú bol ochotný sprístupniť k digitalizácii (11). 

         Na farskom úrade sa podarilo nájsť II. zväzok matriky, ktorý obsahoval údaje o pokrstených, zosobášených a pochovaných z r. 1718 – 1750. Podľa titulnej stránky obsahuje zápisy o farníkoch z Jarovníc, Daletíc a Močidlian, avšak pri detailnejšom štúdiu matriky sa v nej objavujú aj zápisy z Hermanoviec.

Najstaršie zápisy o Hermanovčanoch

V súčasnosti je možné preštudovať záznamy o pokrstených deťoch, zosobášených dospelých a zomrelých, ktorí žili v obci Hermanovce. Po prečítaní tohto článku tak genealóg zaoberajúci sa rodom z Hermanoviec nemusí ukončiť históriu svojho rodu v roku 1772, ale môže plynule pokračovať až do roku 1718. 

Posledná správa o existencii najstaršieho zväzku jarovnickej matriky z rokov 1701 – 1717 pochádza z r. 1943. Jej ďalší osud je neznámy, na farskom úrade sa ani po dôkladnom hľadaní nenašla. Možno kdesi čaká na toho, kto ju objaví a sprístupní.

Isté je jedno, pred rokom 1700 bol kostol a fara v Jarovniciach v rukách evanjelikov, preto staršia katolícka matrika zo 17. stor. s určitosťou neexistovala. V turbulentnom 17. stor., ktoré poznačili stavovské povstania a boj za náboženskú slobodu, sa na šarišských farách často striedali katolícki a evanjelickí kňazi. Akýkoľvek pokus o evidenciu krstov, sobášov či pohrebov bol preto komplikovaný a jedno či druhé vierovyznanie nemuselo chcieť svoju matriku odovzdať kňazovi druhého vierovyznania. 

Bolo by zaujímavé zistiť, či sa už pred nástupom reformácie viedli v Jarovniciach akékoľvek matričné knihy, resp. či s evidenciou vyslúžených sviatostí mohli začať miestni evanjelici. Nateraz odpovedať nevieme. Jednou možnosťou je, že nám chýba potrebný historický prameň, ktorý by dokázal na túto otázku odpovedať. Druhou možnosťou je, že sme sa v tejto chvíli uspokojili s jednoduchou odpoveďou. Čo z toho je pravda – to ukáže čas a zanietení bádatelia. 

Barkóczyho vizitácia z roku 1749

         V čase Barkóczyho vizitácie existovalo na Šariši štyridsať šesť rímskokatolíckych farností. Nižšie sú uvedené aj s filiálkami (7): 

1. Bardejov: Bardejovská Nová Ves, Lukavica, Mokroluh, Rešov, Rokytov, Tarnov
2. Brestov: Bohdanovce, Kráľovce, Mirkovce, Ploské, Žehňa
3. Dubovica: Petrovenec
4. Gaboltov: Cigeľka, Frička, Hrabské, Kurov, Nižný Tvarožec, Petrová, Sveržov, Vyšný Tvarožec, Zlaté
5. Hanušovce nad Topľou: Bystré, Ďurďoš, Hermanovce n. Topľou, Medzany, Pavlovce, Petrovce, Vlača
6. Hažlín: Beloveža, Brezovka, Hrabovec, Jurkova Voľa, Komárov, Kurimka, Poliakovce, Šarišské Čierne
7. Chabžany: Budimír, Janovík, Seniakovce (od r. 1847 sídlo farnosti presunuté do Budimíra)
8. Jarovnice: Daletice, Hermanovce, Močidľany
9. Kamenica nad Torysou: Lúčka
10. Kecerovské Pekľany: Bačkovík, Boliarov, Bunetice, Čakanovce, Červenica, Čižatice, Kecerovské Kostoľany, Kecerovský Lipovec, Mudrovce, Nižná Kamenica, Opiná, Rankovce, Tuhrina, Vtáčkovce, Vyšná Kamenica, Žírovce
11. Kobyly: Janovce, Kľušov, Nižná Voľa, Tročany, Vyšná Voľa
12. Koprivnica: Buclovany, Dukovce, Hankovce, Kochanovce, Lascov, Marhaň, Oľšavce, Stuľany, Vyšný Kručov, Želmanovce
13. Kostoľany nad Hornádom: Kavečany, Malá Vieska, Sokoľ, Tepličany
14. Kračúnovce: Babie, Chmeľov, Giraltovce, Kalnište, Kuková, Lúčka, Lužany pri Topli, Pušovce, Železník
15. Krásna Lúka: Ďačov, Torysa, Vysoká
16. Krivany: Oľšov
17. Križovany: Bertotovce, Hrabkov, Chmiňany, Chminianske Jakubovany, Ondrašovce
18. Kurima: Cernina, Dubinné, Harhaj, Kožany, Kučín, Lipová, Nemcovce, Ortuťová, Porúbka, Rovné, Šapinec, Šašová
19. Lipany: kanonická vizitácia z obce Lipany sa nezachovala. (podľa matriky vedenej od r. 1748 bol jedinou filiálkou Ďačov).
20. Lipovce: Fričovce, Hendrichovce, Šindliar, Štefanovce
21. Nižný Slavkov: bez filiálok. 
22. Obišovce: Drienov, Lemešany, Ličartovce (v roku 1759 sídlo farnosti presunuté do Drienova)
23. Osikov: Bartošovce, Fričkovce, Hertník, Vaniškovce
24. Pečovská Nová Ves: Hanigovce, Jakovany, Ľutina, Olejníkov
25. Petrovany: Kendice, Močarmany, Ruská Nová Ves
26. Plaveč: Čirč, Ďurková Legnava, Kozelec, Leštiny, Ľubotín, Orlov, Starina, Údol, Závada
27. Plavnica: Hajtovka, Hromoš, Malý Lipník, Matysová, Starina, Sulín, Šambron
28. Prešov: bez filiálok.
29. Radačov: Bzenov, Janov, Ľubovec, Meretice, Rokycany, Ruské Pekľany
30. Radoma: Beňadikovce, Duplín, Hrabovčík, Matovce, Mestisko, Mlynárovce, Nižný Svidník, Nová Polianka, Okrúhle, Rakovčík, Soboš, Stročín, Šapinec, Šarišský Štiavnik, Štefurov, Tisinec, Valkovce, Vyšný Svidník
31. Raslavice: Abrahámovce, Lopúchov
32. Ražňany: Ostrovany, Uzovské Pekľany, Uzovský Šalgov
33. Richvald: Bogliarka, Gerlachov, Hervartov, Kríže, Kružlov, Lenartov, Malcov, Šiba
34. Rožkovany: Červenica, Jakubova Voľa
35. Sabinov: Drienica, Jakubovany, Ľutina, Orkucany, Šarišské Michaľany
36. Sedlice: Bajerov, Klenov, Kvačany, Miklušovce, Rolova Huta, Suchá Dolina, Žipov
37. Solivar: Abranovce, Dulova Ves, Haniska, Kokošovce, Ruská Nová Ves, Teriakovce, Soľná Baňa, Šalgov, Záborské, Žehňa
38. Svinia: Chminianska Nová Ves, Kojatice, Lažany, Šarišské Lužianky
39. Široké: Ovčie, Víťaz
40. Svätý Jur: Bodovce, Čipka, Hubošovce, Počkaj, Ratvaj, Šarišské Sokolovce, Uzovce
41. Terňa: Babin Potok, Hradisko, Geraltov, Malý Slivník, Mošurov, Veľký Slivník, Závadka
42. Tulčík: Demjata, Fulianka, Chmeľovec, Kapušany, Lada, Nemcovce, Podhorany, Trnkov, Záhradné
43. Veľká Lodina: Kysak, Malá Lodina, Ružín, Trebejov
44. Veľký Šariš: Gregorovce, Malý Šariš, Medzany, Župčany
45. Vyšná Šebastová: Fintice, Ľubotice, Nižná Šebastová, Okružná, Podhradík, Trnkov
46. Zborov: Andrejová, Becherov, Cigla, Dlhá Lúka, Dubová, Hutka, Chmeľová, Jedlinka, Mikulášová, Nižná Polianka, Nižný Mirošov, Ondavka, Regetovka, Smilno, Stebnícka Huta,  Varadka, Vyšná Polianka, Vyšný Mirošov

Súpis najstarších matrík zo šarišských katolíckych farských úradov

Nižšie priložená tabuľka zachytáva zoznam všetkých rímskokatolíckych farností z územia Šariša, ktoré boli odovzdané do Štátneho archívu v Prešove. Vedľa každej farnosti figuruje údaj o tom, v ktorom okrese sa nachádza. Zoznam ďalej uvádza porovnanie rok, odkedy sa podľa schematizmu viedli vo farnosti matriky, a taktiež rok, od ktorého sú najstaršie matriky v Štátnom archíve uložené. Ďalej nasleduje zoznam „chýbajúcich matrík,“ ako aj údaj o tom, či existuje šanca, že sa chýbajúca matrika môže nachádzať na farskom úrade. Tento údaj vychádza z niekoľkomesačného výskumu jednotlivých farností.

Súpis starobylých matrík zo Šariša a Zemplína

Sídlo farnosti	Okres	Farnosť viedla matriky od roku:	V Štátnom archíve v Prešove sú zachované matriky od roku:	Zoznam matrík chýbajúcich v Štátnom archíve v Prešove	Možná existencia chýbajúcej matriky?
Bajerov	PO	1798	1798	Z 1798-1880	ÁNO
Bardejov	BJ	1671	1671	žiadne	NIE
Brestov	PO	1749	1788	N 1749-1787, S 1750-1811, Z 1750-1851	NIE
Brezov	BJ	1786	1840	N, S, Z 1786-1839	NIE
Brezovica nad Torysou	SB	1713	1838	N, S, Z 1713-1837	ÁNO
Brezovička	SB	1788	1788	žiadne	NIE
Budkovce	MI	1746	1850	N, S, Z 1746-1849	NIE
Červenica	PO	1788	1788	žiadne	NIE
Čičarovce	MI	1781	1781	existencia staršej matriky nie je známa	–
Dlhé nad Cirochou	SV	1727	1805	N, S, Z 1727-1804	ÁNO
Dobrá nad Ondavou	VT	1734	1764	N, S, Z 1734-1763	ÁNO
Drienov	PO	1743	1743	žiadne	NIE
Dubovica	SB	1717	1717	žiadne	NIE
Duplín	SP	1788	1788	žiadne	NIE
Fričovce	PO	1788	1788	žiadne	NIE
Gaboltov	BJ	1695	1801	N,S,Z 1695-1800	ÁNO
Hankovce	BJ	1788	1788	žiadne	NIE
Hanušovce nad Topľou	VT	1717	1783	N, S, Z 1717-1851	ÁNO
Hažlín	BJ	1730	1750	N 1730-1749, S 1731-1749, Z 1733-1749	NIE
Hermanovce	PO	1772	1772	žiadne	NIE
Hertník	BJ	1791	1856	N 1791-1864, S 1792-1856, Z 1792-1859	NIE
Hrabovec	BJ	1789	1789	žiadne	NIE
Hrubov	HE	1792	1838	N, S, Z 1792-1837	ÁNO
Hubošovce	SB	1729	1830	N, S, Z 1729-1829	NIE
Hubošovce	SB	1690	1729	N, S, Z 1690-1728	ÁNO
Humenné	HE	1721	1802	N, S, Z 1721-1801	ÁNO
Jankovce	HE	1787	1793	N 1787-1805, S 1787-1794, Z 1787-1792	ÁNO
Jarovnice	SB	1701	1750	N, S, Z 1701-1749	ÁNO
Jenkovce	SO	1792	1877	N, S, Z 1792-1876	NIE
Kamenica n. Torysou	SB	1776	1776	žiadne	NIE
Kapušany	PO	1747	1864	N, S, Z 1747-1863	NIE
Kendice	PO	1789	1789	žiadne	NIE
Kobyly	BJ	1753	1753	žiadne	NIE
Kokošovce	PO	1814	1814	žiadne	NIE
Kolačkov	SL	1742	1742	žiadne	NIE
Koprivnica	BJ	1718	1854	Z 1718-1750	ÁNO
Koprivnica	BJ	1718	1854	N, S, 1718-1853	NIE
Kračúnovce	SK	1776	1776	Z 1776-1859	ÁNO
Krivany	SB	1746	1746	žiadne	NIE
Krížovany	PO	1743	1792	N 1743-1791, S 1743-1744-1851, Z 1743-1794	NIE
Kurima	BJ	1714	1714	žiadne	NIE
Lechnica	KK	1766	1766	žiadne	NIE
Lenartov	BJ	1792	1792	žiadne	NIE
Lesnica	SL	1749	1749	žiadne	NIE
Lieskovec	HE	1763	1763	žiadne	NIE
Lipany	SB	1748	1748	žiadne	NIE
Lipovce	PO	1750	1750	žiadne	NIE
Lomnička	SL	1710	1710	žiadne	NIE
Ľubiša	HE	1786	1786	žiadne	NIE
Ľubotín	SL	1777	1777	žiadne	NIE
Malčice	MI	1788	1788	N, S, Z 1778-1787	ÁNO
Matiašovce	KK	1694	1694	N, S, Z 1646-1693	ÁNO
Michalovce	MI	1827	1827	N, S, Z 1736-1826	NIE
Mokroluh	BJ	1789	1789	žiadne	NIE
Nižná Šebastová	PO	1694	1727	N 1694-1726, S, Z 1694-1739	ÁNO
Nižné Ružbachy	SL	1667	1667	žiadne	NIE
Nižný Hrušov	VT	1712	1827	N, S 1712-1826, Z 1712-1849	ÁNO
Nižný Slavkov	SB	1704	1704	žiadne	NIE
Ohradzany	HE	1738	1804	N, S, Z 1738-1803	ÁNO
Ondavské Matiašovce	VT	1744	1744	žiadne	NIE
Osikov	BJ	1686	1746	N,S,Z 1686-1745	ÁNO
Papín	HE	1748	1748	žiadne	NIE
Pavlovce nad Uhom	MI	1818	1818	žiadne	NIE
Pečovská Nová Ves	SB	1699	1699	žiadne	NIE
Petrovany	PO	1717	1772	N 1717-1771, S, Z 1717-1811	ÁNO
Plaveč	SL	1743	1743	žiadne	NIE
Plavnica	SL	1683	1683	žiadne	NIE
Prešov	PO	1616	1616	žiadne	NIE
Ptičie	HE	1802	1802	žiadne	NIE
Pušovce	PO	1788	1788	žiadne	NIE
Radačov	PO	1719	1719	žiadne	NIE
Radoma	SK	1755	1775	N, S, Z 1755-1774	ÁNO
Raslavice	BJ	1788	1788	žiadne	NIE
Ražňany	SB	1731	1780	N, S, Z 1731-1779	ÁNO
Richvald	BJ	1717	1750	N 1717-1749, S, Z 1717-1760	ÁNO
Rožkovany	SB	1716	1734	S 1716-1733	ÁNO
Sabinov	SB	1676	1676	žiadne	NIE
Sačurov	VT	1770	1770	žiadne	NIE
Sedlice	PO	1785	1785	žiadne	NIE
Senné	MI	1831	1863	N 1831-1865, S 1831-1862	ÁNO
Skrabské	VT	1733	1818	N 1733-1817, S 1733-1862, Z 1733-1846	ÁNO
Snina	SV	1782	1844	N 1782-1843	ÁNO
Soľ	VT	1769	1786	N 1769-1785, Z 1769-1785	NIE
Solivar	PO	1686	1709	N 1686-1719, S 1686-1737, Z 1686-1708	ÁNO
Stará Ľubovňa	SL	1692	1692	žiadne	NIE
Staré	MI	1722	1722	žiadne	NIE
Strážske	MI	1742	1742	S 1717-1741	ÁNO
Stropkov	SP	1694	1704	N 1694-1703	ÁNO
Svinia	PO	1727	1814	N 1727-1813, S 1727-1851, Z 1727-1851	ÁNO
Šarišské Dravce	SB	1753	1753	žiadne	NIE
Šarišské Michaľany	SB	1767	1767	žiadne	NIE
Široké	PO	1770	1819	N 1770-1818, S 1770-1851, Z 1770-1833	ÁNO
Terňa	PO	1717	1717	žiadne	NIE
Tibava	SO	1837	1837	žiadne	NIE
Torysa	SB	1730	1730	žiadne	NIE
Trhovište	MI	1749	1790	N 1749-1789, S, Z 1749-1796	ÁNO
Tulčík	PO	1694	1750	N 1694-1749, S, Z 1694-1745	ÁNO
Turany nad Ondavou	SP	1802	1802	žiadne	NIE
Úbrež	SO	1863	1863	žiadne	NIE
Udavské	HE	1727	1727	žiadne	NIE
Vechec	VT	1789	1789	žiadne	NIE
Veľká Domaša	SP	1788	1788	žiadne	NIE
Veľké Kapušany	MI	1788	1788	žiadne	NIE
Veľké Zálužice	MI	1824	1824	žiadne	NIE
Veľký Šariš	PO	1673	1673	N, S, Z 1692-1739, S 1803-1848	NIE
Vinné	MI	1742	1742	žiadne	NIE
Vranov nad Topľou	VT	1687	1704	S 1687-1703, Z 1687-1713	ÁNO
Vyšná Voľa	BJ	1788	1788	žiadne	NIE
Vyšný Hrušov	HE	1792	1792	žiadne	NIE
Zborov	BJ	1695	1695	N 1626-1694, S 1626-1733, Z 1626-1745	ÁNO
Zbudské Dlhé	HE	1786	1786	žiadne	NIE
Zemplínske Kopčany	MI	1795	1795	žiadne	NIE
Žalobín	VT	1788	1788	žiadne	NIE
Žbince	MI	1789	1789	žiadne	NIE
Žbince	MI	1789	1789	žiadne	NIE
Župčany	PO	1767	1767	žiadne	NIE

Zdroje

• Obrázok Kaštieľa Péchy v Hermanovciach: https://www.tophoreca.sk/hotely/historicke-boutique-hotely/1287-kastiel-pechy-velkoryse-priestory-s-atmosferou-vidieckej-elegancie
• WAGNER, Carolus. Diplomatarium Comitatus Sarosiensis, quod ex tabulariis et codicibus manuscriptis eruit. Bratislava a Košice, Joannes Michael Landerer, Typographus et Bibliopola, 1780.
• Štátny archív v Prešove. Fond: Zbierka cirkevných matrík 1586 – 1895. Inv. č. 303 – Matrika pokrstených, sobášených a pochovaných Rímskokatolíckeho farského úradu Hermanovce z r. 1772 – 1852.
• Schematismus Venerabilis Cleri Administrationum Apostolicarum Cassoviensis, Rosnaviensis et Satmariensis in Slovachia Anno Reparatae Salutis 1943. Prešov: Typografia Andrej, 1943.
• SÁRMANYOVÁ – KALESNÁ, Jana. Cirkevné matriky na Slovensku zo 16. – 19. storočia. Bratislava: Odbor archívnictva MV SR, 1991.
• Mapa znázorňujúca teritoriálny rozsah Jágerskej arcidiecézy v 18. stor.:https://archivum.asztrik.hu/sites/default/files/kepek/kalocsa-erseki-tartomany_02-18-sz-vegen-k.jpg
• ZUBKO, Peter – ŽEŇUCH, Peter. Barkóciho vizitácia Šarišského archidiakonátu (1749): Rímskokatolíci, gréckokatolíci a evanjelici podľa latinskej vizitácie. Bratislava: Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, 2017. ISBN 978-80-89489-33-6. Dostupné online: https://www.academia.edu/35786839/ZUBKO_Peter_%C5%BDE%C5%87UCH_Peter_Bark%C3%B3ciho_vizit%C3%A1cia_%C5%A0ari%C5%A1sk%C3%A9ho_archidiakon%C3%A1tu_1749_R%C3%ADmskokatol%C3%ADci_gr%C3%A9ckokatol%C3%ADci_evanjelici_pod%C4%BEa_latinskej_vizit%C3%A1cie_Bratislava_Slavistick%C3%BD_%C3%BAstav_J%C3%A1na_Stanislava_SAV_VEDA_2017_190_s_ISBN_978_80_89489_33_6(cit. 22.07.2023)
• Štátny archív v Prešove. Fond: Zbierka cirkevných matrík 1586 – 1895. Inv. č. 389 – Matrika pokrstených, sobášených a pochovaných Rímskokatolíckeho farského úradu Jarovnice z r. 1750 – 1793.
• SEDLÁK, Vincent. Monumenta Vaticana Slovaciae. Tomus I. Trnava, Rím : 2008.
• ULIČNÝ, Ferdinand et kol. Reformácia na východnom Slovensku v 16. až 18. storočí. Prešov: Biskupský úrad Východného dištriktu Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku, 1998. ISBN 80-967951-1-2
• Digitálna kópia matriky Jarovníc (N, S, Z 1718 – 1750) bude v krátkom čase odovzdaná Štátnemu archívu v Prešove. Okrem toho sa plánuje odovzdanie digitalizovanej kópie matriky RKFÚ Bajerov (Z 1798 – 1880) a RKFÚ Svinia (N 1727 – 1813, S, Z 1727 – 1851)

13. stretnutie amatérskych genealógov 19 Dec 2023 12:46 AM (last year)

Prešiel polrok od posledného stretnutia, ktoré sa uskutočnilo v apríli v Bratislave a my sme sa stretli opäť. Tentokrát vo Zvolene, ako už tradične, v hoteli Franko.

Okrem niekoľkých nových tvárí sme privítali najmä hostí tohto popoludnia.

Prvým bola Mgr. Lenka Bernátová, PhD., ktorá nás, ako bývalá zamestnankyňa Ústavu pamäti národa, svojou pútavou prednáškou a prezentáciou oboznámila s fondami tejto inštitúcie, ktoré môžu byť prínosom pre zisťovanie rodinnej histórie vo vzťahu k našim predkom. Podrobne neskôr rozobrala aj fondy týkajúce sa osôb väznených komunistami.

Druhým hosťom bol pán Ing. Ľubomír Kmeť, predseda občianskeho združenia Združenie pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov. Pán Ing. Kmeť najskôr priblížil činnosť občianskeho združenia. Jeho primárnym cieľom je genealogické zmapovanie dolnozemských Slovákov za obdobie cca od roku 1730 po rok 1947 – teda najmä prepis matričných záznamov do databázy s cieľom jej ďalšieho spracovania. Potom pán Ing. Kmeť podrobne priblížil program indexácie matrík. Projekt prebieha na ich webovej stránke http://www.genealogiadolnozemskychslovakov.eu/, kde v sekcii Matriky je k dnešnému dňu zverejnený nový avizovaný vyhľadávač. 

V zverejnenej databáze tohto združenia je v súčasnosti vyše 600 000 spracovaných matričných záznamov, plus cca 20 000 záznamov z náhrobkov na cintorínoch. Do tohto projektu sa môžete zapojiť aj Vy. Združenie nás oslovilo na spoluprácu pri indexácii akýchkoľvek slovenských matrík s tým, že by sa postupne budovala databáza podobná tej, ktorú spravuje maďarská organizácia MACSE.

Po týchto príspevkoch sa, ako obvykle, rozprúdila voľná debata, ktorá končila podvečer, aj to len kvôli blížiacim sa odchodom dopravných spojení.

Tešíme sa na Vás všetkých opäť po polroku!

Zabudnuté pramene v Slovenskom banskom archíve v Banskej Štiavnici 14 May 2023 8:02 AM (2 years ago)

Každý z nás má predkov z rôznej časti Slovenska , vtedajšieho Rakúsko-Uhorska, spred roka 1918. Moji predkovia pochádzajú z oblasti, kde si na chlieb museli zarobiť dobývaním rúd v baniach. Patrili medzi nich mestá zlatá Kremnica, strieborná Štiavnica, medená Bystrica.

Návštevu Slovenského banského archívu som absolvoval na základe povolania mojich predkov, ktoré som našiel v  matrike sobášených obce Štiavnické Bane. V mojom rodostrome je každý druhý baníkom –  Štefan Osvald, Jánoš Osvald, Jozef Melaga,  alebo napríklad Augustín Padúch, ktorý bol dokonca kováčom a vypomáhal tak kovať alebo opravovať nástroje pre baníkov.

Augustín Padúch a jeho povolanie … (zdroj: www.familysearch.org)

V zázname sobášených vidíme latinský názov faber ferrarius, do slovenčiny preložené ako povolanie kováč (zdroj: www.genedict.net). Jeho otec a svokor mali povolanie baníka ako to ukazuje latinský zápis metallarii, a metallurgi. Presne špecifikovať pracovnú činnosť  podľa podobných slov metall… bude moja ďalšia práca bádania po latinských výrazoch. Ďalej si môžete všimnúť chybný prepis priezviska Padúch na spodku obrázka kde je Augustín Paduoh. Aj s takými chybami treba rátať a preveriť, či ide o Vášho predka.

Objednal som sa emailom do banského archívu, kde som napísal približné roky, v ktorých budem bádať po baníkoch v oblasti Štiavnických Baní. S čakaním na deň návštevy badateľne som tajne dúfal, že v archíve narazím na svojich predkov. 

Dostal som do ruky Knihy baníkov (niekedy označované aj ako knihy sluhov), a začal listovať. Je vhodné, ak máte pripravený zoznam konkrétnych osôb, o ktorých viete, že boli baníci, ich roky narodenia, prípadne ich manželky a deti. Môže sa stať, že nájdete len menovcov. No aj v tom prípade je dobre si zapísať, prípadne odfotiť danú osobu. Môžete sa k nej v kľude doma vrátiť. 

V Knihách baníkov sa na zadných stranách nachádza zoznam, podľa ktorého sa dajú osoby ľahšie vyhľadať. Prípadne môžete listovať stranu po strane. Takto som sa zatiaľ dostal ku svojim 3-4 predkom. Takýto zápis v banskej knihe Vám poslúži aj ako skúška správnosti, či ste dobre priradili deti a manželku z matriky narodených a sobášených. 

Dané pramene banských mužov sú písané v maďarskom jazyku, ktorý bol vtedy úradným jazykom za čias Rakúsko – Uhorska.

Pri prekladaní odfotených prameňov – a vytvorení vlastnej tabuľky, sa človek dozvie veľa nových vecí o svojom predkovi.

V nasledujúcich riadkoch uvediem príklad, čo sa dá zo záznamu predka vyčítať.

Prefotená prvá strana záznamu Jozefa Melagu … (zdroj: Kniha baníkov):

Prefotená druhá strana záznamu Jozefa Melagu … (zdroj: Kniha baníkov):

V SBA v Banskej Štiavnici nájdeme rôzne fondy, ako je napríklad Banská a Lesnícka akadémia Banská Štiavnica z rokov 1770 až 1919, Vrchný inšpektorský úrad v Smolníku v období od 1695 – 1871, Banské mapy banskoštiavnického banského obvodu 1641 – 1918, Banský súd v Kremnici, 1777 – 1854/1949, Banské súdy v Dobšinej, Gelnici, Jasove, Krompachoch, Rožňave,  Nálepkove, Žakarovciach atď., mapy slovenských a cudzích banských lokalít 1591-1917 a mnoho ďalších prameňov.  Ja som pátral vo fonde Vindšachta v Knihách mužstva z rôznych šácht a štôlní.

Autor článku: Ing. Jozef Osvald

Ukážka Excelu – prekladu z maďarského jazyka do slovenčiny

 

Ukážka prefotených prameňov z banského archívu 

12. stretnutie amatérskych genealógov 25 Apr 2023 4:33 AM (2 years ago)

„Dúfam, že o polroka sa opäť stretneme v hojnejšom počte.“ Týmito slovami zakončil Juraj Snopek svoju reportáž z 11. stretnutia amatérskych genealógov, ktoré sa konalo v sobotu dňa 30. novembra 2019 vo Zvolene. V roku 2020 však v celom civilizovanom svete rezonovala téma ochorenia Covid-19, ktoré znemožnilo konanie ďalšieho stretnutia. Na niekoľko rokov sa aj skromná komunita amatérskych genealógov musela pravidelných stretnutí vzdať.

Keď však doba pandémie konečne pominula a ľudia si spomenuli, že sa kedysi „pred koronou“ zvykli stretávať tvárou v tvár, rozhodli sa aj nadšenci genealógie pre usporiadanie 12. stretnutia. To sa konalo v sobotu dňa 15. apríla 2023 v Bratislave.

Po vzájomnom zvítaní sa slova ujal Marek Tettinger, ktorý stretnutie oficiálne otvoril a po porade so zúčastnenými rozhodol, že najlepšie bude začať obedom. Po obede nasledovali prednášky, ktoré mali inšpirovať účastníkov stretnutia ohľadom možností ďalšieho genealogického výskumu.

Ako prvý vystúpil Patrik Zakarovský s prednáškou na tému Genetickej genealógie. Prítomní tak mali možnosť vypočuť si o rôznych druhoch genetických testov, ktoré je v súčasnosti možné podniknúť. Okrem toho autor načrtol možnosti využitia a interpretácie výsledkov jednotlivých typov testov. Najväčší ohlas zo strany publika mali testy tzv. Y-DNA, ktoré umožňujú skúmať predkov po meči.

Druhým prednášajúcim bol pán Martin Šafr, autor portálu https://www.scitacieharky.sk/ , ktorý umožňuje rýchlejšiu a presnejšiu orientáciu v dostupných hárkoch zo sčítania ľudu z rokov 1930 a 1940. Pán Šafr najprv prítomným vysvetlil, ako portál vznikol, a následne účastníkom ochotne popísal možnosti indexácie pôvodných záznamov a vyhľadávania v nich. Príspevok mimoriadne zaujal, a tak sa strhla živá diskusia ohľadom ďalšieho potenciálu uvedeného portálu.

Na záver vystúpil znovu Marek Tettinger, ktorý nás oboznámil s prípravou webového portálu, prostredníctvom ktorého bude možné zistiť územnú pôsobnosť jednotlivých farských úradov a rabinátov. Portál by mal slúžiť ako náhrada za dlhodobo nedostupný maďarský web https://csaladfa.palmai.eu/felvidekiak/ . Výhodou portálu by mala byť možnosť pravidelnej aktualizácie o nové matričné prírastky, ako aj väčšia prehľadnosť, nakoľko bude portál konečne dostupný v slovenskom jazyku. Jeho spustenie bolo avizované zhruba do mesiaca od nášho 12. stretnutia.

Po prednáškach sa ešte strhla diskusia v kuloároch, prítomní genealógovia si vymenili cenné rady a poznatky pri svojom genealogickom výskume. Nezabudli sme, pochopiteľne, ani na spoločnú fotografiu, ktorá je už pravidelnou súčasťou našich stretnutí.

Všetkým zúčastneným týmto ďakujeme za to, že si našli čas, nabrali odvahu a prišli sa podeliť o svoje genealogické skúsenosti či problémy. Pevne verím, že sa na jeseň znovu stretneme a znovu budeme môcť prebrať naše genealogické problémy a poznatky osobne tvárou v tvár.

Ako čítať regnikolárny súpis – konkrétne príklady 23 Dec 2021 12:44 PM (3 years ago)

V predchádzajúcej časti uvedený detailný popis regnikolárneho súpisu môže pri prvom prečítaní pôsobiť pomerne komplikovane. Z tohto dôvodu je vhodné túto interpretáciu súpisu ešte raz podať na konkrétnom príklade. Pre ilustráciu bol zvolený príklad Juraja Lichvára z obce Ruské Pekľany a Mateja Vendelína z Bratislavy. Na týchto príkladoch si ukážeme, akým spôsobom je vhodné na tieto údaje nazerať.

Georgius Lichvár de Possessione Orosz Peklén

Ako hlava jednej z hospodáriacich rodín v obci Ruské Pekľany bol zaznamenaný Juraj Lichvár (1757 –1829). Rekonštruovaný rodokmeň jednoznačne potvrdzuje, že v súpise bol zapísaný tento 71 – ročný hospodár. V domácnosti žil s dvomi synmi, starším Jurajom (1799 – 1839) a mladším Jánom (1805 – 1838), o čom svedčia iné historické dokumenty.

Obaja bratia boli v čase vykonávania súpisu ženatí. To znamená, že v ich domácnosti žili štyri dospelé osoby vo veku 18 – 60 rokov a boli nimi bratia spolu s manželkami (hlava rodiny mala v čase súpisu 71 rokov). V 3. rubrike by preto logicky mal byť uvedený zápis o sedliakovi a jeho bratovi. V súpise však figuruje údaj o sedliakovi a jeho synovi – započítaní teda boli Juraj Lichvár st. a jeden z jeho synov. Druhý, aj napriek tomu, že žil na otcovom pozemku, sčítaný nebol. Z tohto dôvodu je potrebné brať daný údaj o počte dospelých osôb v domácnosti s veľkou rezervou.

Z ďalšej časti záznamu o Jurajovom hospodárstve je zrejmé, že rodina vlastnila dom, za ktorý platila ročnú daň. Za pozemok v intraviláne neplatili žiadnu mimoriadnu daň (to sa týkalo iba miest), a tak nebolo potrebné pozemky pre účely súpisu vymeriavať.

V extraviláne obce rodina hospodárila na 22 prešporských mericiach poľa. Jedna prešporská merica predstavovala na Šariši asi 2157 m² (Tkáč, 2013). V prepočte teda rodina hospodárila na 47 454 m² poľa. Z každej merice mala rodina čistý zisk 10 grajciarov, tzn. 22 x 10 gr. = 220 gr. (3 zl. 40 gr.). Každá merica poľa rodine priniesla priemerne 1 ¼ merice úrody (+ jednu mericu, ktorú si odložil na ďalší rok), teda z 22 meríc poľa mohol ročne získať asi 27 ½ prešporských meríc a ďalších 22 si odložil ako osivo na ďalší rok. 27 ½ prešporských meríc (27 ½ x 62 = 1 705 litrov) obilnín mohol nechať premlieť v mlyne na múku. Každá jedna celá merica obilia z tých 27 ½ prešporských meríc mala hodnotu 58 grajciarov, no od tejto hodnoty sa odrátavala spomínaná cena za prácu. V niektorých chudobnejších a menej úrodných krajoch sa stávalo, že po výpočte úradníci skonštatovali, že takáto práca predstavuje pre roľníka stratu a neoplatí sa mu takto pracovať vôbec.

Rodine tiež patrili tri kosce lúk, tzn. (3 x 2877 m² = ) 8631m² lúky. Seno z každej merice lúky malo hodnotu 10 grajciarov. Pri prepočte koscov na merice zisťujeme, že tri kosce lúky predstavovali 4 prešporské merice lúky, teda zisk z nich činil 40 grajciarov.

Okrem uvedených polí a lúk vlastnil Juraj Lichvár aj jednu kravu. Z poznámok na konci súpisu sa dozvedáme, že v Ruských Pekľanoch sa kravy dojili počas 240 dní a denne nadojili dve holby mlieka (1 holba = 0,8333 litra, 2 holby = 1,6666 litra). Jedna holba má hodnotu ½ grajciara, teda ak krava nadojila dve holby denne počas 240 dní, vyprodukovala ročne 480 holieb (399,984 litrov) mlieka v cene 240 grajciarov, teda 4 zlatých. Teliatko malo na trhu v Prešove hodnotu 48 grajciarov a 4 vozy hnoja, ktoré krava vyprodukovala, mali hodnotu 40 grajciarov. Celkovo zarobila krava hospodárovi 5 zlatých a 28 grajciarov, od ktorých bolo potrebné odrátať seno, ktorým bolo kravu potrebné kŕmiť počas siedmich mesiacov. Hodnota tohto sena bola vyrátaná na 5 zlatých a 15 grajciarov, teda biednemu roľníkovi z jednej kravy ostal čistý ročný zisk vo výške iba 13 grajciarov.

Viac majetku (ak nerátame ešte dva kone) jeho rodina podľa súpisu nemala. Z poznámok sa dozvedáme, že polia v obci boli mimoriadne neúrodné. Úradným výpočtom sa zistilo, že cena jednej prešporskej merice dopestovaného obilia má hodnotu 58 grajciarov, pričom činili náklady na jej vypestovanie až 1 zl. 12 ½ grajciarov. Zapisujúci úradník doslovne konštatoval, že: „Z tohto dôvodu neostáva z titulu čistého zisku roľníkom nič, dokonca sa javí, že v tejto obci obyvatelia by mali prijímať plácu alebo by si mali žiadať chlieb za svoju prácu, ktorú vykonávajú vo vyčerpávajúcom pote.“Z ďalších poznámok je možné vyčítať, že obec sužovali prudké dažde, ktoré poškodzovali najmä lúky ale aj polia.

Matthias Vendelin de Civitate Possoniensi

V Bratislave bol v súpise pod poradovým číslom 1247 zapísaný v Juraj Vendelín (1764 –1829). Aj on mal v čase súpisu viac než 60 rokov. V spoločnej domácnosti žil aj so synom Krištofom (1803 – 1849), pričom otec bol zapísaný ako mešťan. Dom zdieľali aj so starším Jurajovým synom Matejom (1794 – 1869), ktorý bol v tom čase vnímaný ako hlava samostatnej hospodárskej rodiny, postavenie však mal na úrovni želiara.

Dom mali obaja hospodári spoločný. Ročné nájomné zaň predstavovalo 18 zl. 12 gr (z toho platil Juraj 7 zl. 36 gr. a Matej 10 zl. 36 gr.). Otec aj syn mali okrem domu pozemok v intraviláne o rozlohe 107 štvorcových siah, v prepočte teda vlastnil každý z nich 384,84 m². Hodnota jednej štvorcovej siahy predstavovala 30 grajciarov, takže synov pozemok mal hodnotu 3 210 gr. (53 zl. 30 gr.). Žiadne polia ani lúky rodina nevlastnila. Ak by nejaké polia Vendelínovcivlastnili, pri prepočte na dnešné plošné jednotky by sme používali veľkosť jednej prešporskej merice hodnotu nižšiu v porovnaní so Šarišom, nakoľko pôda v okolí Bratislavy bola vyššej bonity než bonita na Šariši. Pri vinohradoch je dokonca uvedené, že v Bratislave predstavovala 1 prešporská merica 7 kopáčov. Keďže kopáč mal pevne stanovenú veľkosť 2,7 árov, vieme z toho vyrátať, že v Bratislave mala prešporská merica ako plošná miera veľkosť 1 890 m².

Zdrojom obživy Matejovej rodiny bol rodinný vinohrad. Juraj vlastnil 38 kopáčov viníc (stĺpec č. 3), čo by v prepočte malo byť 102,6 árov, čiže 1,026 ha. Čistý zisk sa vyrátaval z jednej prešporskej merice, tú tvorilo v Bratislave 7 kopáčov. Čistý zisk bol stanovený na 1 zl. 12 gr. z jednej prešporskej merice (tento údaj v 2. stĺpci absentuje a je uvedený v poznámkach). To znamená, že 38 kopáčov = 5,428 prešporských meríc → čistý zisk predstavoval 390, 86 gr. (6 zl. 30,86 gr.).

Z jedného kopáča sa podľa poznámok dalo vyprodukovať 1 ¼ okovu vína (tento údaj v 4. stĺpci absentuje a je uvedený v poznámkach). Okov predstavuje objemovú mieru s hodnotou 53,331 litra. To znamená, že na 38 kopáčoch vinohradu bolo možné vyprodukovať (38 x 1 ¼ = ) 47 ½ okovov vína, v prepočte na dnešné jednotky 2 533,22litrov vína. Hodnota vína vyprodukovaného v jednom kopáči vinice predstavovala 270 gr. (tento údaj v 5. stĺpci absentuje a je uvedený v poznámkach), celková hodnota teda činila 10 260 gr. (171 zl.). Matejova rodina vlastnila tiež ¼ kosca ovocného sadu, na dnešné jednotky 719,25 m². Hodnota ovocných sadov nebola v poznámkach vôbec uvedená, preto sa k tejto otázke nie je možné vyjadriť. Iný majetok rodina želiara nevlastnila.

Záver

Z vyššie uvedeného textu je zrejmé, že výpočet veľkosti majetkov a daňových povinností našich predkov sa sprvu môže zdať pomerne komplikovaný. Situáciu ďalej komplikuje aj skutočnosť, že viaceré potrebné údaje sa nachádzajú v poznámkach v závere súpisu a tieto sú v latinčine. Po preložení uvedenej dvojstránky je však interpretácia textu pomerne jednoduchá a môže bádateľom priniesť väčšie množstvo údajov o socioekonomickom postavení našich predkov v minulosti. Regnikolárny súpis vyhotovený v roku 1828 by preto nemal obísť žiaden seriózny genealóg, ktorý sa histórii svojej rodiny venuje.

Zdroje

Geodetický a kartografický ústav. Plošné miery bývalého Rakúsko-Uhorska. Bratislava. Dostupné na: http://www.gku.sk/gku/

NAGY, Ľudovít: Notitiae politico-geographico-statisticae Inclyti Regni Hungariae Partiumque Eidem Adnexarum. 1828. Budapešť : Procusae Typis Annae Landerer. 1. zväzok. 639 s.

SNOPEK, Juraj – TETTINGER, Marek: Ako si zostaviť rodokmeň. 2017. Bratislava : Ikar. 220 s. ISBN 978-80-551-5749-8.

TIŠLIAR, Pavol – ŠPROCHA, Branislav: Premeny vybraných charakteristík obyvateľstva Slovenska v 18. – 1. pol. 20. storočia. 2017. Bratislava : Muzeológia a kultúrne dedičstvo, o. z. 167 s. ISBN 978-80-89881-08-6. Dostupné na: http://www.muzeologia.sk/index_htm_files/Premeny_obyvatelstva_TISLIAR,%20SPROCHA.pdf  [citované dňa 15.05.2020]

TKÁČ, Martin: Urbáre a regnikolárne súpisy ako metrologický prameň. In: OLOŠTIAK, Martin – CHOVANEC, Marek. 8. študentská vedecká konferencia : 2013. Prešov : Prešovská univerzita v Prešove. ISBN 978-80-555-0770-5.

Ako čítať regnikolárny súpis 9 Aug 2021 12:46 AM (4 years ago)

V roku 1828 vznikol pre potreby spravodlivého rozvrhnutia štátnych daní súpis obyvateľov (Uhorského) kráľovstva. Medzi genealógmi je známy tiež pod poslovenčeným pôvodným latinským názvom ako regnikolárny súpis. Tento súpis zachytáva ekonomickú situáciu uhorských poddanských rodov a pomáha nám rekonštruovať stav majetku našich predkov v závere prvej tretiny 19. storočia. Predkladaný článok by mal pomôcť genealógom zorientovať sa v jednotlivých informáciách, ktoré je z regnikolárneho súpisu možné zistiť. 

Samotný text regnikolárneho súpisu sa skladá z dvoch častí. Prvou časťou je tabuľka, v ktorej sú zapísané hlavy jednotlivých rodín hospodáriacich v uhorských obciach a mestách v roku 1828. Údaje o jednotlivých hospodáriacich rodinách sú potom usporiadané v štrnástich rubrikách. Druhú časť tvoria poznámky napísané sumárne za celú obec. Obsahujú podrobnejšie údaje o výpočtoch  úradníkov, ktorí sa snažili odhadnúť hodnotu dopestovaných obilnín, sena a kravského mlieka.

Nomina Contribuentium, Numerus Personarum, Ex his sunt

Prvú časť daňového súpisu tvoria údaje o jednotlivých hospodáriacich rodinách. Prvá rubrika obsahuje mená jednotlivých daňovníkov z danej obce. V druhej rubrike je uvedený počet dospelých osôb (vo veku 18 – 60 rokov) žijúcich v jednotlivých domácnostiach. Z tejto číselnej informácie sa však len veľmi ťažko rekonštruuje skutočný počet obyvateľov obce. 

K zisteniu celkového počtu obyvateľov v roku 1828 môžeme využiť latinsky písanú publikáciu Ľudovíta Nagya s názvomNotitiae politico – geographico – statisticae Inclyti Regni Hungariae Partiumque eidem adnexarum (Politicko – geograficko – štatistické poznámky slávneho Kráľovstva Uhorského a k nemu pripojených zemí). V nej sú abecedne podľa jednotlivých stolíc uvedené všetky obce podľa maďarského názvu, spolu so slovenským názvom, údajom o dominujúcom vierovyznaní v obci, počte domov i počte osôb žijúcich v obci. Údaje o počte obyvateľov sú rozdelené podľa konfesie. Vďaka týmto údajom môžeme porovnať počet osôb v produktívnom veku s celkovým počtom osôb žijúcich v obci.

V regnikolárnom súpise sú následne dospelé osoby rozdelené podľa postavenia na honoráciu (Honoratiores), mešťanov (Cives), sedliakov (Coloni), želiarov (Inquilini), podželiarov (Subinquilini), bratov (Fratres), synov (Filii), dcéry (Filiae), sluhov (Servi), slúžky (Ancillae), remeselníkov (Opifices), obchodníkov (Mercatores) a úradníkov (Quaestores). S pomocou údajov v tretej rubrike môžeme vierohodne rekonštruovať sociálne postavenie našich predkov. Aj medzi bežným poddanským obyvateľstvom totiž v minulosti existovali isté „kastové systémy“. Je pravdepodobnejšie, že sedliacki predkovia sa snažili spájať svoje rody skôr s inými sedliakmi než s chudobnými želiarmi a podželiarmi. To nám môže pomôcť pochopiť, s akými ľuďmi sa naši predkovia stýkali.

Domus et Fundus Intravillanus

Ďalšie dve rubriky, v poradí štvrtá a piata, sa venovali nehnuteľnému majetku hospodárov v intraviláne obce. Do štvrtej rubriky sa zaznamenávali domy, za ktoré sa platila ročná daň zemepánovi. Ak má niektorý z našich predkov uvedené, že platil daň za dom, je logické, že spolu so svojou rodinou žil vo svojom vlastnom dome. 

Údaj o počte domov je tiež možné porovnať s údajom v publikácii Ľudovíta Nagya. Z tejto štatistickej práce sa dozvieme, že v jednotlivých obciach mohlo stáť oveľa viac domov. Tie, ktoré nie sú zapísané v regnikolárnom súpise, pravdepodobne patrili zemepánovi a neodvádzala sa z nich daň. Zemepán ich mohol prenajímať želiarom.

Do piatej rubriky sa zaznamenávala veľkosť pozemku, ktorý rodina vlastnila v intraviláne obce. V dvoch stĺpcoch tejto rubriky sa poznamenávala plocha takéhoto pozemku v štvorcových siahach a cena jednej štvorcovej siahy pozemku. Pre úplnosť dodajme, že jedna štvorcová siaha predstavovala zaokrúhlene 3,60 m² (Tkáč, 2013). Tieto údaje sú však spravidla vypĺňané len v mestách, nie na dedinách.

Procreatio seminaturae

Do šiestej rubriky sa zaznamenávali údaje o priemernej úrode z osevu poľnohospodárskej pôdy. Tieto údaje sú rozdelené do štyroch stĺpcov.

Prvý stĺpec obsahuje údaj o ploche poľa, ktoré jednotliví roľníci vlastnili. Polia sa stanovovali v prešporských mericiach, pričom jedna prešporská merica mala variabilnú veľkosť. V závislosti od bonity pôdy udávajú rôzni autori, že jedna merica mohla predstavovať 1918,213 m² (Geodetický a kartografický ústav v Bratislave, s.d.) až 2157,5 m² (Tkáč, 2013). Platí pritom pravidlo nepriamej úmery – čím bola v danej oblasti jedna prešporská merica väčšia, tým menej bola pôda v tejto oblasti úrodná a naopak.

Druhý stĺpec obsahoval údaj o čistom finančnom zisku plynúcom z jednej merice poľa.  Zisk sa určoval v rakúskych zlatých (Rfl.) a grajciaroch (xr.), pričom jeden zlatý bolo možné rozmeniť na 60 grajciarov.

Tretí stĺpec udával počet meríc úrody získaných z osevu jednej merice poľa. Táto veta môže znieť pomerne komplikovane. Dôvodom je skutočnosť, že merica v minulosti predstavovala objemovú i plošnú jednotku. Primárne predstavovala merica dutú objemovú mieru s objemom približne 62 litrov. Sekundárne predstavovala merica plošnú mieru – udávala plochu poľa, na ktoré bolo možné vysiať 62 litrov osiva. To znamená, že v treťom stĺpci tejto rubriky je uvedené, koľko meríc (tzn. koľko 62-litrových nádob) úrody bolo možné nazbierať na ploche jednej merice (tzn. na ploche 2157 m²) poľa. Údaj o  získanej úrode sa spravidla udával po odrátaní osiva potrebného na nasledujúci hospodársky rok. To znamená, že ak je v danom stĺpci uvedená napr. hodnota 1 ½ merice, tak sa po oseve 1 merice na poli urodilo 2 ½ merice úrody. Z tohto množstva si hospodár 1 mericu odložil na osev na ďalší hospodársky rok a zvyšok mohol nechať v mlyne pomlieť na múku.

Štvrtý stĺpec stanovuje priemernú hodnotu jednej prešporskej merice (62 litrov) úrody. 

Údaje zapisované do 2. – 4. stĺpca v rámci tejto rubriky by sa mali nachádzať v prvom riadku aspoň na prvej strane so zápismi. Pokiaľ tam uvedené nie sú, je potrebné hľadať ich v záverečných poznámkach, ktoré tvoria druhú časť regnikolárneho súpisu.

Prata

Siedma rubrika sa venuje zápisu údajov o lúkach, ktoré poddaní obhospodarovali. Tieto údaje sú opäť rozdelené do dvoch stĺpcov. Prvý stĺpec obsahuje údaje o počte koscov, ktoré jednotliví roľníci vlastnili. Plocha jedného kosca bola od čias tereziánskeho urbára stanovená na 2 877 m² (Tkáč, 2013).

Do druhého stĺpca sa uvádzal čistý zisk z lúk. Ten sa uvádzal po odrátaní nákladov na kosenie, hnojenie, zber a zvoz sena a prepočítaval sa za jednu mericu. To znamená, že pre správny výpočet zisku bolo potrebné prerátať plochu koscov na plochu meríc a následne vynásobiť uvedeným ziskom z jedinej prešporskej merice. Aj v tomto prípade platí, že ak tento údaj v 2. stĺpci 7. rubriky absentuje, nachádza sa v poznámkach na konci textu.

Vineae

Ak predkovia vlastnili vinice, údaj o tom by sa mal nachádzať v ôsmej rubrike. Tá sa vnútorne delí na päť stĺpcov, ktoré uvádzajú tieto údaje. Prvý stĺpec oznamuje plochu vinohradu v prešporských mericiach. Druhý udáva čistý peňažný zárobok z jednej prešporskej merice vinohradu. Tretí udáva počet kopáčov (robotníkov) potrebných na obhospodárenie vinohradu. Jeden kopáč sa zároveň používal aj ako plošná miera s hodnotou 2,7 áru (Snopek-Tettinger, 2017), takže ak je uvedený len počet kopáčov (a nie počet meríc), je stále možné určiť veľkosť vinohradu. 

Vo štvrtom stĺpci sa mal zapísať priemerný počet sudov vína, ktoré bolo možné vyprodukovať z úrody jedného kopáča. V poslednom, piatom, stĺpci je následne uvedená priemerná cena vína z jedného kopáča vinohradu. Ak sa tieto údaje nezapísali priamo do príslušných stĺpcov, mali by sa nachádzať v druhej časti regnikolárneho súpisu, ktorá obsahuje poznámky.

Pomaria et Pruneta

V deviatej rubrike sa mali poznamenať ovocné sady s jabloňami a slivkami, z ktorých mali úžitok jednotliví hospodári. Prvý stĺpec zaznamenáva plochu, na ktorej ovocný sad stál. Táto je uvedená v koscoch. Druhý stĺpec mal zachytiť údaje o priemernom čistom zisku z ovocia pochádzajúceho z jediného kosca sadu. V praxi však bývali tieto stĺpce vyplnené len zriedkavo.

Pecora + Pecudes

Do jedenástej a dvanástej rubriky sa zapísali hospodárske zvieratá: 

• Boves jugales – voly,
• Vaccae foetae, aut matres – otelené kravy,
• Vaccae steriles – neplodné kravy,
• Juvenci et Juvencae 3. annos superantes – voly a kravy staršie ako 3 roky,
• Juvenci et Juvencae 2. annos superantes – voly a kravy staršie ako 2 roky,
• Equi curriferi et armentales 3. annos superantes – ťažné a jazdecké kone staršie ako 3 roky,
• Equi curriferi et armentales 2. annos superantes – ťažné a jazdecké kone staršie ako 2 roky,
• Oves unum annum complentes – ovce jednoročné a viac,
• Setigeri unum annum complentes – ošípané jednoročné a viac,
• Caprae unum annum complentes – kozy jednoročné a viac.

Regnikolárny súpis sa spomedzi vyššie uvedených hospodárskych zvierat podrobnejšie venuje len oteleným kravám. V poznámkach sa spravidla uvádza, koľko dní v roku sa kravy v danej obci dojili, koľko mlieka z nich bolo možné nadojiť, akú malo cenu mlieko, teliatko i hnoj.

Sylvae & Educillum

V dvanástej rubrike sa do dvoch stĺpcov uviedla plocha lesov vlastnených jednotlivými urbárnikmi a hodnota šišiek a dreva, ktoré zvážali z lesa. V trinástej rubrike sa uvádzal zisk z hostinca. Vo väčšine obcí však tieto dve rubriky zostávali úplne prázdne.

Observationes

Štrnásta rubrika obsahovala prípadné poznámky týkajúce sa jednotlivých hospodárov. Mohlo sa tu uviesť napr. remeslo, ktoré daný hospodár vykonával. 

Záverečné poznámky

Druhá časť regnikolárneho súpisu bola spravidla zapísaná na osobitnú dvojstránku bez predtlače. Úradníci, ktorí súpis vyhotovovali, sem uviedli úradné výpočty hodnoty jednotlivých dopestovaných plodín spolu s cenou práce, ktorú museli roľníci vykonať. Tieto zistenia mali poslúžiť pre spravodlivé rozvrhnutie daní v kráľovstve.

V obciach majú väčšinou poznámky podobnú štruktúru. V úvode sa spomínajú poprední obyvatelia obce prítomní pri vyhotovovaní súpisu. Zvyčajne sa ho zúčastnil richtár spolu s prísažným(i) a ďalší zástupcovia sedliakov a želiarov. 

Nasledovali údaje o poliach. Uviedlo sa, akým spôsobom obrábajú roľníci polia, teda, či sa využíva extenzívne poľnohospodárstvo, dvojpoľný alebo trojpoľný systém hospodárenia. Ďalej sa uviedla plocha polí, na ktorých urbárnici hospodárili, spolu s ich rozdelením podľa bonity pôdy. Zápis pokračoval vymenovaním plodín, ktoré sa bežne osievali a odhadom ceny jednotlivých pestovaných plodín. Nasledoval výpočet, v ktorom sa určil zisk z jednej merice plodín, od ktorého sa odrátali náklady na prácu na poli. Tie zahŕňali hnojenie, oračku, bránenie, žatvu i zvoz úrody z poľa do dediny. Tak sa stanovil čistý zisk z jednej merice úrody. 

Podobne detailné údaje boli následne uvedené aj k lúkam. Charakterizovala sa ich bonita, stanovil sa zisk zo žatvy a odrátali sa náklady na hnojenie, kosenie, zber a zvoz sena z poľa do dediny, čím sa stanovil čistý zisk z kosca lúky, ktorý sa mal následne prepočítať na zisk z merice lúky a zapísať do príslušnej rubriky.

Obdobne detailné výpočty sa následne uviedli aj k viniciam, v prípade, že sa v obci nejaké vinice nachádzali.

V prípade otelených kráv sa uviedlo, počas koľkých dní, resp. mesiacov v roku sa doja, koľko mlieka nadoja a aká je cena mlieka. Ďalej sa stanovila cena teliatka a hnoja a odrátali sa náklady spojené s prezimovaním kravy a takto sa stanovil čistý zisk.

V závere sa uvádzali rôzne ďalšie poznámky, napr. či má obec nejaké mimoriadne úžitky, resp. škody vyplývajúce napr. z poveternostných podmienok. Na úplnom konci bol spravidla uvedený presný dátum vykonania súpisu a podpisy jednotlivých úradníkov vykonávajúcich súpis.

Už onedlho si budete môcť v pokračovaní článku prečítať, ako čítať regnikolárny súpis na praktickom príklade.

Na smrteľnej posteli 18 May 2020 5:02 AM (5 years ago)

Pohrebné matriky sú dôležitým zdrojom údajov o živote našich predkov. Dozvedáme sa z nich, kedy, v akom veku a z akej príčiny naši predkovia opustili svojich príbuzných a naposledy vydýchli. Mnoho bádateľov si však mylne myslí, že vek a príčina úmrtia sú jedinými údajmi, ktoré sa z tejto matriky dajú vyčítať. Často pritom opomínajú jednu podstatnú kolónku, ktorá je súčasťou matrík zomrelých odkedy sa tieto matričné knihy vedú. Ide o kolónku s údajom o zaopatrení sviatosťami. Z tejto kolónky sa pritom dozvedáme síce nepriame, no pomerne zaujímavé údaje o posledných chvíľach v živote našich predkov. Okrem príčiny úmrtia môžu tieto zápisy poukázať aj na vzťah umierajúceho a jeho rodiny k viere a k cirkvi. V nasledujúcom texte si preto priblížime pohrebné matriky a vysluhovanie sviatostí pred smrťou z pohľadu Rímskokatolíckej cirkvi.

Sviatosti a sväteniny

Na rozdiel od predošlých dvoch článkov (o sviatosti krstu a manželstva) majú cirkevné obrady týkajúce sa umierajúcich a nebohých isté špecifiká. Sviatosti sa totiž môžu vysluhovať len žijúcim ľuďom. 

Katolícka cirkev uznáva sedem sviatostí, pričom zapisovaniu do matrík podliehali štandardne tri z nich, a to sviatosť krstu, birmovania a manželstva. Sviatosť kňazstva sa mohla zapísať do poznámky v krstnej matrike. Ostatné tri sviatosti, sv. Eucharistie, sv. zmierenia (ľudovo spoveď), sv. posledného pomazania (od 2. vatikánskeho koncilu správne sv. pomazania chorých) sa nezapisovali do osobitných matrík, pretože ich veriaci mohol prijať počas života opakovane.

Keďže bolo vyššie uvedené, že sviatosti sa mohli vysluhovať iba žijúcim ľuďom, je zrejmé, že pohreb nemôžeme vnímať ako sviatosť. Pohreb patrí medzi tzv. sväteniny – posvätné znaky, ktoré do určitej miery napodobňujú sviatosti a na orodovanie Cirkvi dosahujú rôzne duchovné účinky. Pohreb je zároveň jedinou sväteninou, ktorá mala ustanovenú osobitnú matričnú knihu. 

Sacramentis provisus. Extreme unctus. Generaliter absolutus. Improvisus.

Pri zápise o úmrtí bývali často uvedené doplňujúce údaje o sviatostiach, ktoré nebohý prijal na smrteľnej posteli. Najčastejšie ide o sv. Eucharistie, zmierenia a posledného pomazania. Údaje o vyslúžení sviatostí na smrteľnej posteli sa často skrývajú za latinské pojmy extreme unctus, generaliter absolutus a (omnibus) Sacramentis (moribundorum) provisus. Ich bližšie pochopenie nám pritom môže poodhaliť okolnosti, za ktorých zapísaný človek zomrel a často môže aspoň trochu poodhaliť spôsob, akým nebohý odišiel z tohto sveta. Výhodné to môže byť v prípade, že v matrike z rôznych dôvodov absentuje údaj o príčine úmrtia. 

Ideálnou situáciou z pohľadu Katolíckej cirkvi bolo, ak bol nebohý pred smrťou zaopatrený všetkými sviatosťami, latinsky (omnibus) Sacramentis (moribundorum) provisus. V praxi to znamená, že nebohému sa pred smrťou dostalo riadnej spovede, pomazania chorých a sviatosti oltárnej. 

To znamená, že kňaz vedel o umierajúcom v dostatočnom predstihu na to, aby ho stihol osobne navštíviť. Pravidelné vysluhovanie týchto sviatostí bolo štandardnou súčasťou starostlivosti farára o chorých vo farnosti. Ak teda niekto zomrel riadne zaopatrený, môžeme aspoň predpokladať, že príčinou smrti bolo dlhotrvajúce, chronické ochorenie a smrť sa u dotyčného očakávala.

Uspokojivý stupeň sviatostného zaopatrenia predstavovalo mimoriadne pomazanie, latinsky  unctio extrema. Ak rodina zavolala kňaza k zomierajúcemu a ten zvážil, že sa nestíha vykonanie riadnej spovede a všetkých rituálov, smel umierajúceho urýchlene vyspovedať a mimoriadne zaopatriť sviatostným pomazaním chorých a sviatosťou oltárnou.

V oboch vyššie popísaných prípadoch sa pritom verilo, že vyslúžením týchto sviatostí pred smrťou sa umierajúcemu odpustia všetky hriechy a zahladia tresty za ne. Takto zaopatrený človek sa teda po smrti dostal priamo do neba.

Osobitným typom sviatostného zaopatrenia bolo tzv. všeobecné rozhrešenie, latinsky absolutio generalis. Vysluhovalo sa pri hromadných nešťastiach, keď kňaz nedokázal osobitne vyspovedať každého prítomného človeka, a tak ich vyzval k ľútosti a hromadne im hriechy odpustil.

Najhorším variantom odchodu človeka z pozemského sveta bola smrť bez sviatostného zaopatrenia. V matričných knihách majú takto zosnulé osoby v kolónke so sviatostným zaopatrením uvedený termín improvisus. K nezaopatreniu sviatosťami dochádzalo z rôznych príčin. K tým najčastejším patrila rodina, ktorá zle vyhodnotila stav umierajúceho a nezavolala kňaza, ďalej samotná osoba umierajúceho, ktorý mohol sviatosti z rozličných dôvodov odmietať, no príčinou mohla byť aj smrť, ktorá nastala príliš rýchlo na to, aby príbuzní stihli povolať duchovného. V takom prípade sa bežne do matriky uvádzal termín repent(in)e mortuus. Mohol označovať úmrtie pri nehode (pád z koňa, zavalenie stromom v lese), alebo ochorenia s mimoriadne rýchlym priebehom, ako napríklad infarkt myokardu, pľúcnu embóliu a podobne.

Kto smel byť zaopatrený

Na to, aby mohol byť umierajúci človek zaopatrený, musel spĺňať niekoľko základných podmienok. So zaopatrením, pochopiteľne, musel v prvom rade dobrovoľne súhlasiť. V niektorých obciach prichádzali katolícki kňazi aj k umierajúcim veriacim iného kresťanského vierovyznania (evanjelického, kalvínskeho, resp. pravoslávneho) a snažili sa ich na smrteľnej posteli presvedčiť ku konverzii ku katolíckej viere. Ak umierajúci odmietol, mal kňaz právo odoprieť mu cirkevný pohreb. 

Druhou podmienkou zo strany veriaceho bola čistá myseľ. V čase príchodu kňaza si ešte musel uvedomovať, kto k nemu prišiel a za akým účelom. Ak teda v matrike nájdeme údaj o zaopatrení sviatosťami, môžeme predpokladať, že aj umierajúci si plne uvedomoval, že sa blíži jeho posledná hodina.

Poslednou podmienkou, ktorá sa týkala udelenia sviatosti pomazania chorých, bola sviatostná matéria – olivový olej určený na pomazávanie chorých. V minulosti smel v zmysle rituálnych inštrukcií takýto olej uchovávať iba jediný kňaz vo farnosti, ktorý mal na starosti duchovnú opateru chorých. V malých farnostiach ním bol spravidla farár, vo väčších mestách mohol byť touto úlohou poverený iný kňaz.

Ako zaopatrenie vyzeralo

Inštrukcie katolíckych rituálov jasne odkazujú, že o dlhodobo chorých sa mal starať farár, ktorý ich bol povinný pravidelne navštevovať. V prípade tých ľudí, ktorí umierali náhle, spravidla kňaza privolal niektorý z členov domácnosti. Kňaz mal v tej chvíli podľa možností čo najskôr odložiť iné činnosti bokom a ponáhľať sa k umierajúcemu. 

Pri príchode k domu, v ktorom sa umierajúci nachádzal sa pozdravil slovami: „Pokoj tomuto domu.“ Následne ukázal obyvateľom tohto domu kríž, dom pokropil svätenou vodou a zaspieval príslušnú antifónu. Potom chorého vyspovedal, zaopatril sv. prijímaním a pomazal olejom. 

Pomazanie chorých malo v minulosti svoje špecifikum. Nasledovalo po spovedi, pri ktorej veriaci vyznal všetky svoje hriechy. Následne mal kňaz olejom pomazať tie časti tela, ktorými dané hriechy spáchal. V závislosti od spáchaných hriechov sa pomazávali oči, uši, nozdry, ústa, ruky, nohy alebo „obličky“. Pomazaním „obličiek“ sa myslelo pomazávanie bedier. Toto pomazanie sa mohlo vykonávať výhradne u mobilných mužov (u žien a imobilných osôb bolo zakázané) v prípade, že umierajúci spáchal hriech mimomanželského pohlavného styku.

Počas pomazania používal kňaz túto formulku: „Skrze toto sväté pomazanie a pre svoje láskavé milosrdenstvo nech ti Pán odpustí čokoľvek, čo si zrakom, sluchom atď. spáchal.“  V súčasnosti je formulka upravená takto: „Skrze toto sväté pomazanie a pre svoje láskavé milosrdenstvo nech ti Pán pomáha milosťou Ducha Svätého.“ Na záver obradu sa konala liturgia slova, pri ktorej kňaz prečítal vybranú stať zo sv. písma.

Podmienky cirkevného pohrebu

Keď chorý napokon zomrel, jeho telo sa až do pohrebu opatrovalo v dome, v ktorom nebohý býval. Cirkevný pohreb spojený s omšou, pohrebným sprievodom a uložením tela do posvätenej zeme na cirkevnom cintoríne sa považoval za výsadu veriacich osôb.

Žiaden kňaz nesmel cirkevný pohreb dovoliť pohanom, Židom ani neveriacim. Podobne bol takýto pohreb odopretý heretikom (evanjelikom, schizmatikom (pravoslávnym), exkomunikovaným, prekliatym, verejným hriešnikom i tým, ktorí zomreli v dueli (stredoveká metóda riešenia sporu, kedy sporiace sa strany vystúpili proti sebe v šermiarskom súboji). Smutným nariadením je, že cirkevný pohreb mal byť odopretý aj nepokrsteným deťom.

Postup pohrebu

Pohrebný obrad vyzeral v minulosti nasledovne. Pohreb sa mohol začať sv. omšou v kostole bez prítomnosti tela nebohého. V prípade, že deň pohrebu pripadol na sviatok, bolo prípustné, aby sa konala mimoriadna bohoslužba v súvislosti s pohrebom nebohého. Po svätej omši vyšiel z kostola pohrebný sprievod, ktorý mieril k domu nebohého. V čele stál kňaz oblečený v čiernom odeve (ak bol kňaz chudobný a nemal čierny odev, odporúčala sa aspoň čierna štóla) a miništrant s procesným krížom. Procesia pokračovala až k domu nebohého. Tu zapálili členovia procesie sviečky a kňaz začal modlitbu. Po modlitbe vstúpil kňaz do domu nebohého a jeho telo pokropil svätenou vodou. 

Na iných miestach bolo zvykom, že telo nebohého sa prinášalo do kostola na pohrebnú sv. omšu. V takom prípade sa najprv konal pohrebný sprievod od kostola k domu nebohého, odkiaľ ostatky po vykonaní príslušných obradov priniesli do kostola na sv. omšu. 

V takomto prípade sa v minulosti otáčali telesné pozostatky nohami smerom k oltáru, čo malo symbolizovať akúsi poslednú „účasť“ nebohého na sv. omši. V kostole sa pri omši telo opätovne pokropilo svätenou vodou, mohlo sa použiť aj kadidlo.

Následne sa telo vynieslo z kostola na cintorín, kde bolo slávnostne pochované do pripraveného hrobu. V Uhorsku bolo zvykom pochovávanie v drevených truhlách, ktoré zakázal až Jozef II., aby zabránil plytvaniu drevom. Od tých čias sa mali nebohí pochovávať v plátenných vreciach. K prevozu tela nebohého na cintorín mohla slúžiť tzv. patentná truhla s vysúvacím dnom. V tej telo nebohého priniesli na cintorín a vysunutím dna pozostatky „vysypali“ do pripraveného hrobu (Holčík, 2009).

Výnimkou z vyššie uvedeného spôsobu pohrebu mali podľa rituálu deti „ante usum rationis“, teda malé deti, ktoré si ešte neuvedomovali vlastné hriechy. Rodina im smela upliesť korunu z kvetov, pričom túto korunu im pred pohrebom nasadili na hlavu. Aj kňaz bol pri takomto pohrebe oblečený celý v bielom, keďže tieto deti nemali žiaden hriech a verilo sa, že po smrti šli priamo do neba.

Zápis do matriky

Podobne ako v prípade matriky pokrstených a sobášených, aj v prípade matriky zosnulých upravuje Ostrihomský rituál z r. 1692 spôsob zápisu do matriky nasledovne:

Roku­ ____ dňa __ v mesiaci ____ zomrel _____ , syn alebo dcéra ____ z miesta ____ vo veku __ v dome __, ktorý v spoločenstve so svätou matkou Cirkvou svoju dušu Bohu odovzdal, a ktorého telo bolo dňa ­__ pochované v kostole ____ a ktorý sa mne alebo kňazovi menom ____ vyspovedal dňa ____ a prijal viatikum (sv. prijímanie) dňa __ a sv. olejom bol pomazaný mnou dňa __ .

Podobne, ako v prípade ostatných druhov matrík, aj v prípade matrík zosnulých platí, že vzor zápisu do matriky s predtlačenými rubrikami bol publikovaný iba v Rímsko – kaločskom rituáli z roku 1833.

Záver

Verím, že publikovaný článok pomôže viacerým bádateľom pozrieť sa na záznamy o umierajúcich z iného pohľadu a pomôže im vykresliť, ako asi vyzerali posledné chvíle v životoch našich predkov na tejto zemi. Tieto údaje majú pritom svoje nezastupiteľné miesto aj pri písaní príbehov o životoch našich predkov a pomáhajú nám poodhaliť ďalšie, doteraz nepreskúmané údaje, ktoré sa týkali ich každodenných životov.

Za recenziu tohto článku ďakujem br. Svoradovi a o. Jánovi z Kláštora Premenenia Pána v Sampore a Jurajovi Snopekovi. 

Pri písaní tohto článku boli využité nasledovné zdroje:

HOLČÍK, Štefan. Vrecia mali za Jozefa II. nahradiť drahé truhly. 2009. In: Bratislavské noviny.sk. 2009. ISSN 1335-5228

Rituale Romanum, 1614.

Rituale Strigoniense, seu Formula Agendorum In Administratione Sacramentorum, ac caeteris Ecclesiae publicis functionibus, 1625.

Rituale Strigoniense, seu Formula Agendorum In Administratione Sacramentorum, ac caeteris Ecclesiae publicis functionibus, 1692.

Rituale Agriense, seu Formula Agendorum In Administratione Sacramentorum, ac caeteris Ecclesiae publicis functionibus, 1702.

Rituale Strigoniense, seu Formula Agendorum In Administratione Sacramentorum, ac caeteris Ecclesiae publicis functionibus, 1745.

Rituale Agriense, seu Formula Agendorum In Administratione Sacramentorum, ac caeteris Ecclesiae publicis functionibus, 1815.

Rituale Romano – Colocense, seu Formula Agendorum In Administratione Sacramentorum, et caeteris Ecclesiae publicis functionibus rite obeundis observanda, 1833.

Rituale Strigoniense, seu Formula Agendorum In Administratione Sacramentorum, ac caeteris Ecclesiae publicis functionibus, 1858.

SARMÁNYOVÁ – KALESNÁ, Jana. Cirkevné matriky na Slovensku zo 16. – 19. storočia. 2. vydanie. Bratislava: Odbor archívnictva MV SR, 1991. s. 541.